Ficov scenár môže byť zlý alebo horší (komentár)

Paradoxne, úplne najdôležitejšie veci si komentár ani nezaslúžia. Tak ako nepíšeme, že je lepšie byť bohatý a zdravý než chudobný a chorý, netreba zoširoka rozoberať ani protieurópsky amok slovenského premiéra.

Bez ohľadu na motívy je najväčším ohrozením bezpečnosti a prosperity Slovenska od čias, keď Vladimír Mečiar nahlas rozmýšľal, že nám namiesto Západu prinesie viac Ruska. Dokonca sa vzhľadom na vtedajší relatívny pokoj a krotké Rusko dá dnes hovoriť o úplne najväčšom ohrození.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico sa po dvoch týždňoch hlási z útočného videa. Rozpútal slovnú vojnu s Ukrajinou Čítajte 

Pokiaľ ide o pohnútky (okrem metastázujúceho šialenstva), ktoré k tomu predsedu strany a vlády vedú, môžeme si pomôcť dvoma scenármi. Jeden si pracovne nazvime „Fico 2009“ a druhý „Janukovyč 2014“.

Niekedy v roku 2009 Robert Fico na čele svojej prvej vlády vyštartoval proti koaličnej SNS. Najprv jej vyhadzoval ministrov a potom jej rovno zobral celé ministerstvo. To sa dalo ťažko interpretovať inak ako snaha vyhnať SNS z vlády (a azda vyvolať predčasné voľby z pozície protikorupčného bojovníka).

Analógia s dneškom by teda bola v tom, že v koalícii hľadá slabý článok, ktorý by povedal „toto už nie“ a zlomil vláde krk. Veď prezident hovoril, že toto sa „nesmie“! (Hahaha.)

V tomto scenári by potom Fico kampaňoval so silným kampaňovým odkazom „zostal som sám so Slovenskom“. A ak sa taký článok nenájde, premiér urobí z partnerov handry a ešte si posilní postavenie – win-win!

Ťažko veriť, ale to je ešte ten krajší scenár, lebo ráta so síce cynickým, ale „racionálne“ a z vlastnej vôle konajúcim premiérom, ktorému je „len“ jedno, koľko staví v rulete. Veď platiť to nebude.

Druhá analógia je mrazivejšia. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč na jeseň 2013 po sérii stretnutí s Vladimirom Putinom rezignoval na dlhodobú a ťažiskovú zahraničnopolitickú agendu v podobe podpisu asociačnej zmluvy s EÚ.

To nehovoril naoko. Janukovyč vedel, že on a jeho oligarchovia budú pri dojení Bruselu oveľa úspešnejší ako v prípade Moskvy. Nevieme, čo ho priviedlo k zmene názoru, ale laicky to ťažko vysvetliť inak ako hrozbami, ktoré mu za zatvorenými dverami adresoval Putin.

Mrazivé je to nielen preto, že ide o rovnakých aktérov, ale aj pre mimoriadne neštandardné rokovanie Fica s Putinom. Dobre, Putin sa mu tam asi nevyhrážal fyzickou likvidáciou, ale hovoríme o agentovi KGB, možno ani nie najhoršom. Čo tam bez svedkov húdol do nášho emocionálne rozgajdaného premiéra?

Nevieme. Navyše, keďže sa hrá o základné záujmy Slovenska, jeden aj druhý scenár stačí na vyhlásenie stavu bezprostrednej politickej núdze.