Jedovatého chrobáka nachádzajú v záhradách. Hrozbou môže byť pre deti

LEVICE. Môže mať až štyri centimetre, je modro-fialový a plazí sa po zemi. Lietať nedokáže. Tento chrobák sa vyskytuje na lúkach, v blízkosti samotárskych včiel. Larvy ich využívajú ako svojho hostiteľa.

Prečítajte si Prečítajte si Je rok 5784 a bývalú židovskú školu otvorili pre verejnosť. Architektonický skvost sa podarilo zachrániť Čítajte 

Májka fialová patrí k našim najjedovatejším chrobákom. Vylučuje jed kantaridín, ktorý môže byť vo väčšom množstve pre človeka smrteľný. Kedysi ho využívali traviči.

Podľa botanika Petra Potockého je ale pravdepodobnosť, že sa jed dostane do ľudského tela, malá. Kontakt s ním zvyčajne skončí bolesťou brucha alebo červenými opuchmi na pokožke. Odborníci radia sa farebného chrobáka nedotýkať.

V ostatnej dobe nachádzajú májky ľudia aj v záhradkách a na sídliskách. Už v najbližšom čase ich prítomnosť prezradia hlboké valcovité diery pre nové potomstvo.

Májky sú chránené. Ich spoločenská hodnota je podľa druhu aj tristo eur.

Namiesto mája vyšli už v marci

Chrobáky sa plazia pri domoch, medzi kvetmi. Na prvý pohľad vyzerajú neškodne. U nás sa najčastejšie vyskytuje májka obyčajná a fialová.

„V minulosti sme mohli májky vidieť predovšetkým v mesiaci máj a pravdepodobne týmto mesiacom bolo ich pomenovanie aj inšpirované. Dnes je to však už skôr a bežne aj ich sledujeme už v marci či apríli,“ hovorí Peter Potocký, botanik z Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Podľa jeho slov im okrem lúk vyhovujú aj kosené trávniky v mestách, okraje ciest, hrádze či lyžiarske zjazdovky v Tatrách.

„Chrobáky sú zaujímavé aj pre zvieratá na dvore. Deti ich pozorujú a nechajú si ich liezť po ruke, napríklad lienky. V tomto prípade by to mohlo mať vážne následky,“ povedala záhradkárka Dana Kováčová.

Na sídlisku či námestí

„Májka patrí medzi ohrozené druhy živočíchov a vyskytuje sa na celom území Slovenska. V týchto jarných a teplých mesiacoch ju môžete často stretnúť na lúkach, trávnatých porastoch, ale aj na sídlisku v mestách, parkoch a dokonca aj na námestiach,“ približuje Michal Šebeňa.

Jeho záľubou je chov jedovatých hadov a pavúkov. Ľudia ho volajú domov k ich odchytu. Popritom už odpozoroval aj jedovaté májky: „Videl som ich niekoľko, a to často v meste Vráble a v okolí Levíc. Len pri rieke Žitava za mestom Vráble smerom k obci Dyčka na úseku dlhom desať metrov ich bolo päť kusov.“

Jedovatý chrobák

Májka fialová (lat. Meloe violaceus) je podľa jeho slov dobre známy chrobák. „Preslávila sa hlavne svojou jedovatosťou, čím sa, bohužiaľ, postupne stáva akousi hrozbou a ľudia ich začínajú likvidovať,“ hovorí zo skúseností.

Myslí si ale, že tento chrobák nemusí byť postrachom.

Prečítajte si Prečítajte si Obydlia v skalách ako pre Flinstonovcov sú záhadou. Ako ľudia kedysi bývali, zaujíma aj turistov zo zahraničia Čítajte 

Vysvetľuje to aj ľuďom, ktorí sa na neho obracajú s otázkami, ako to je s toxínom a či cez pokožku dokáže človeku zapríčiniť vážne zdravotné dôsledky.

„V prípade dotyku je normálne, že sa chrobák bude brániť, lebo bude človeka pokladať za hrozbu. V vtedy môže spôsobiť malú nepríjemnosť. Pamätajte, že májka neštípe, nebodá a nehryzie,“ tvrdí.

Keď sa vyľaká, vylúči z nohy malé množstvo toxínu, ktorý sa volá kantaridín. Koža po kontakte s kantaridínom sčervená, opuchne a dostavia sa pálčivé bolesti. Do 48 hodín sa objavia pľuzgiere, ktoré vymiznú do týždňa a nezanechajú jazvy. „Zaujímavosťou je, že toxín sa používa v medicíne na odstránenie bradavíc.“

Radí, aby dospelí dohliadli vonku na deti, aby chrobáky nedávali do úst, prípadne si nepretierali oči.

Požitie májky môže byť obzvlášť nebezpečné pre domáce zvieratá a deti. Medzi časté príznaky patrí podráždenie kože a vážne poškodenie tráviaceho traktu.

Ak ľudia objavia májku v blízkosti domov, najvhodnejšie je preniesť ju na nejakom plochom predmete alebo v pohári ďaleko do prírody. „Je to živočích, ktorý má svoje miesto v prírode,“ hovorí milovník prírody.

Od sto do tristo eur

Aj podľa botanika z Poľany je kantaridín prudkým jedom. „Krvomiazga sa teoreticky môže dostať do nášho tela. Je to však dosť nepravdepodobné. Nastať by to mohlo napríklad, ak jeme neumytými rukami, v ktorých sme držali májku, alebo ak si nimi pretrieme oči,“ vysvetľuje.

Ak by napríklad dieťa náhodou májku zjedlo, mohli by nastať príznaky otravy. „Ale aby to malo vážne následky, pravdepodobne by ich muselo zjesť niekoľko. Keďže majú odpornú chuť je to skôr vylúčené,“ tvrdí botanik. Zvyčajne to teda skončí bolesťou brucha.

Prečítajte si Prečítajte si V záhrade majú malé Holandsko. Mladý pár vysadil na juhu Slovenska tisícky tulipánov Čítajte 

Na Slovensku sa najčastejšie okrem májky fialovej (Meloe violaceus) stretneme s májkou obyčajnou (Meloe proscarabaeus). Z ostatných druhov sú viaceré považované za naozajstné faunistické rarity. Takým druhom je napríklad májka dúhová (Meloe variegatus) alebo májka (Meloe autumnalis).

Podľa botanika si májky s ohľadom na klesajúci trend početnosti zaslúžia ochranu, ktorá by mala spočívať v ochrane biotopov, kde žijú.

Spoločenská hodnota jednotlivých druhov májok sa pohybuje od sto eur pri májke fialovej do tristo eur pri májke obyčajnej.