Pamätnú prechádzku po meste si Mečiar užíval. Účet v kaviarni zaplatil Dzurinda

BRATISLAVA. Slovensko v tých dňoch žilo najmä hokejom. Týždeň pred referendom o vstupe krajiny do EÚ získali slovenskí hokejisti bronz na majstrovstvách sveta v súboji s Českom. Oslavovalo sa, ako keby šampionát vyhrali.

Ďalšia historická chvíľa roka 2003 prišla o dva dni. V rámci kampane k referendu o vstupe do EÚ sa na verejnosti bok po boku ukázali zástupcovia znepriatelených politických síl. Exprezident Michal Kováč dokonca v kaviarni v centre Bratislavy sedel vedľa expremiéra Vladimíra Mečiara.

Dvadsať rokov po vstupe do Únie SME zisťovalo, ako sa také podujatie podarilo zorganizovať, či prinieslo zmierenie demokratických síl s Mečiarom a prečo na ňom chýbal Robert Fico.

Po období mečiarizmu

Premiérom bol vtedy Mikuláš Dzurinda, prezidentom Rudolf Schuster. Vládla koalícia SDKÚ, ANO, KDH a SMK. V parlamentnej opozícii bolo Mečiarovo HZDS, Smer a komunisti – aj tí boli za vstup do EÚ.

Referendum bolo rozložené na dva dni – 16. a 17. mája 2003 (piatok – sobota). Týždeň pred tým, v piatok 9. mája sa Dzurinda ako premiér vôbec prvý raz stretol medzi štyrmi očami s Mečiarom. Hovoril spolu o referende, atmosféra bola podľa Mečiara „dobrá“.

Pre kontakty s Mečiarom kritizoval Dzurindu predseda opozičného Smeru Fico. „Viem, ako sa títo ľudia k sebe správali, čo všetko povedali a dnes sa tvária ako najväčší kamaráti. Sú isté hranice, ktoré ja neviem prekročiť,“ konštatoval vtedy Fico, ktorý o tri roky nato, po voľbách 2006, išiel s Mečiarom do koalície.

Related article Related article Diplomat Javorčík: Slovensko nie je Británia, pre nás by dôsledky vystúpenia z EÚ boli oveľa zložitejšie Čítajte 

Za Mečiarovej éry Slovensko pre nedemokratický štýl vládnutia vypadlo zo skupiny hlavných kandidátov na vstup do EÚ a NATO.

Tajná služba pod vedením Mečiarovho nominanta Ivana Lexu v rámci diskreditačnej kampane proti prezidentovi Kováčovi uniesla jeho syna do Rakúska. Dodnes nie je objasnený atentát na bývalého policajta Roberta Remiáša, ktorý bol spojkou korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa.

Schusterov nápad

Vládna kampaň pred referendom bola nevýrazná. Koordinoval ju vtedajší podpredseda vlády pre európsku integráciu Pál Csáky (SMK).

Škandálom bolo, keď sa ukázalo, že slovenská eurohymna s názvom „Európa“ je skopírovaný maďarský poprockový hit z 80. rokov. Autor piesne Mihály Varga na jej použitie nedal súhlas a vláda ju musela z kampane stiahnuť.

Prieskumy ukazovali, že referendum nemusí byť úspešné. Aby bolo platné, muselo sa na ňom zúčastniť viac ako 50 percent oprávnených voličov.

Akcia, ktorá sa v rámci kampane zapísala do histórie, sa udiala v utorok 13. mája. Zástupcovia všetkých parlamentných strán si spoločne vyšli na prechádzku centrom Bratislavy a nabádali ľudí, aby išli hlasovať. Sprevádzali ich aj ďalší politici a známe osobnosti.

Prechádzku podľa pamätníkov zorganizoval prezident Rudolf Schuster. „On bol známy tým, že dokázal ľudí zjednocovať. Bolo to veľmi milé, ľudské a politicky veľmi dôležité,“ spomína vtedajší predseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský.

Kováč sa nedočkal

Schuster podľa neho zariadil aj účasť exprezidenta Kováča v spoločnosti Mečiara. „Ako oni spolu komunikovali, nezaujímalo nikoho. Dôležité bolo, že sme sa všetci ukázali spolu,“ hovorí Hrušovský. Zjednotenie pred refendom o vstupe do Únie prirovnáva k Novembru 1989, keď sa ľudia spojili v zápase za slobodu a demokraciu.

Keď sa politici zastavili v kaviarni, Kováč sedel vedľa Mečiara. V ruke mal balónik vo farbách vlajky EÚ. Tváril sa neurčito.

Neskôr priznal, že od Mečiara očakával, že mu povie „Michal, prepáč, že som ti ublížil“. Nič také sa nestalo. „Pán Mečiar má čo robiť, aby odškodnil národ a spoločnosť, pretože on bol tým, kto spôsobil našu medzinárodnú izoláciu,“ konštatoval vtedy Kováč, ktorý je dnes už po smrti.

Mečiar sa pri stole usmieval. Hovoril, že sa nemá za čo ospravedlňovať a nemá sa ani s kým zmierovať, keďže s nikým nie je pohnevaný. Otázky týkajúce sa únosu Kováča juniora ho vyrušovali.

„Táto akcia znamená určitý druh zmierenia a pohody medzi predstaviteľmi politických strán, pretože doteraz za 12 rokov sme nepoznali nič iné ako politický zápas. Teraz je tu čosi, čo nás spája.“

Účet v kaviarni zaplatil Dzurinda. Posedenie ho vyšlo na 1900 korún.

Prečo chýbal Fico

Bývalý šéf SMK Béla Bugár dnes hovorí, že ho prekvapilo, keď aj sám Mečiar podporil vstup do EÚ. Pripomína, že počas Mečiarovej vlády s ním mala vtedajšia opozícia veľmi tvrdé politické konfrontácie. Aj preto považuje spomínané stretnutie politikov za výnimočnú udalosť.

„Vstup do EÚ a NATO pre nás znamenal, že z čiernej diery sa fakticky Slovensko stalo členom organizácií, ktoré boli považované za piliere demokracie.“

Smer zastupovali poslanci Boris Zala a Dušan Čaplovič. Na otázku, prečo chýbal Fico, dnes Zala hovorí, že vtedy nebol zdravotne v poriadku. Podpora vstupu do EÚ bola podľa neho v Smere jednoznačná. „Nebola iná alternatíva. Bola by tragédia, keby sme boli inde ako naši susedia.“

Smer mal vtedy slogan „Do EÚ áno, ale nie s holými zadkami“. Zala vysvetľuje, že išlo o myšlienku, s ktorou sa aj on stotožňoval. „Malo to ten význam, že vždy dostanete len to, čo si vyjednáte.“

Tesný výsledok

Dianie pred referendom však nepovažuje za niečo, čo by sa dalo nazvať hlbokým konsenzom medzi politickými stranami. „Videl som to skôr tak, že väčšina obyvateľov Slovenska v tom čase chcela byť súčasťou EÚ.“ Rovnako na tom boli aj politické strany. Jediným odporcom vstupu do Únie bol komunista Ivan Hopta. Pre viacero rozporov s vedením zo strany v júli 2004 odišiel.

Aj vtedajší minister obrany Ivan Šimko (SDKÚ) hovorí, že medzi hlavnými politickými silami v tejto otázke panovala vzácna zhoda. „Bol to krásny okamih našich moderných dejín.“

Tak ako Hrušovský, aj Šimko prirovnáva situáciu k Novembru 1989. Neskôr sa podľa neho už nič podobné nestalo. „Ale vnútorne ma to ani netrápi. Máme pluralitnú demokraciu, takže prakticky vo všetkých iných otázkach je dobré, ak existujú viaceré predstavy.“

Medzi účastníkmi prechádzky bol aj vtedajší predseda strany ANO Pavol Rusko, ktorý je dnes za mrežami. Spolu s Marianom Kočnerom si odpykáva 19-ročný trest za falšovanie zmeniek TV Markíza.

Politici dnes priznávajú, že pred hlasovaním boli veľmi nervózni z toho, ako referendum dopadne. Dzurinda tvrdil, že dva dni nejedol.

K hlasovacím urnám napokon prišlo 52,15 percenta ľudí. Z nich 92,46 percenta bolo za vstup. Doteraz ide o jediné platné referendum v histórii samostaného Slovenska.