Peter Pellegrini sľuboval lacnejšie potraviny, premiéra trápil drahý benzín. Povolebná realita je terčom vtipov

Vysoké ceny potravín počas uplynulých dvoch rokov potrápili Slovákov. V roku 2022 sa historicky prvýkrát vyšvihli nad priemer Európskej únie, a to o 1,9 percenta. Eurostat zároveň informoval, že potraviny nakupujeme najdrahšie z celej V4 – Česi za ne platia menej o päť percent, Maďari o 12 percent a Poliaci až o 28 percent. K zlepšeniu v tomto smere nedošlo ani vlani. Štatistický úrad informoval, že spotrebiteľské ceny v roku 2023 medziročne rástli ešte stále dvojciferným tempom a inflácia dosiahla štvrtú najvyššiu hodnotu za 30 rokov.

Rastúca frustrácia ľudí z toho, že pri nákupoch musia siahať čoraz hlbšie do vrecka, sa vlani stala vodou na mlyn pre politikov, ktorí tému neváhali využiť v nekompromisnom boji o voliča. „Chcete lacnejšie potraviny?“ pýtal sa usmiaty Peter Pellegrini z červených bilbordov. „Zabezpečíme cenovo dostupné energie, potraviny, lieky a hypotéky. Navrhneme na tieto zníženie DPH,“ sľubovala vo svojom volebnom programe SNS.

Od vymenovania štvrtej vlády Roberta Fica prešiel zhruba pol roka. Podarilo sa koalícii naplniť svoje sľuby? Aké sú jej reálne možnosti v tomto smere? Dokáže vláda skutočne zatočiť s vysokými cenami potravín a pohonných hmôt alebo bolo jej cieľom iba získať dostatočný počet krúžkov vo voľbách? Aktuality.sk hľadali odpovede.

Čo sľubovali pred voľbami?

Okrem už spomínaného známeho predvolebného bilbordu sme mali budúceho prezidenta Pellegriniho možnosť sledovať aj v 45-sekundovom videu, ktoré zverejnil v auguste 2023. Hovorí v ňom o tom, že takmer milión Sloveniek a Slovákov si pre chudobu nemôže denne dovoliť výživné teplé jedlo. Prvým krokom, ako zastaviť chudobu, sú podľa jeho slov kvalitné a cenovo dostupné potraviny, ktoré vie garantovať len silný štát.

Keďže voliči snahu Hlasu odmenili dostatočným počtom preferenčných krúžkov, Pellegriniho slová boli pretavené aj do rukolapnejšej podoby. Podpora domácich poľnohospodárov a potravinárov či zvýšenie podielu slovenských produktov na pultoch obchodov sa dostali do programového vyhlásenia vlády, v ktorom jej predstavitelia prisľúbili aj dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín s tým, že v prípade neprimeraného zdražovania prijmú nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.

Ľuďom neostávalo nič iné, len čakať, kým sa teória odrazí v praxi. Keď sa nič nedialo, začali sa na plnenie predvolebných sľubov pýtať priamo svojich zvolených zástupcov. „Kedy budú lacnejšie potraviny a energie?“ zaujímalo v decembri diváčku markizáckej relácie Na telo.

„V tom momente, ako slovenská opozícia bude podporovať, aby sme mohli vôbec v parlamente rokovať, pretože to, čo robia dnes, že oni naťahujú rokovania parlamentu a zabraňujú nám schváliť základné zákony a súčasťou napríklad už tohto rozpočtu je, aby vôbec ľudia si mohli dovoliť kupovať potraviny pri tých cenách, ako sú,“ reagoval na otázku minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Minister vo svojom vyjadrení narážal na to, že opozícia koncom minulého roka blokovala rokovania o rozpočte a snažila sa zmariť snahu vlády o presadenie kľúčových zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Pár dní pred Vianocami sa však poslancom napriek opozičným obštrukciám podarilo rozpočet schváliť.

Podľa logiky ministra Tarabu tak mal konečne nastať čas, keď ľudia pri nákupe jedla ušetria. Realita je opäť trochu iná. Podčiarkujú to rôzne výsmešné „memečka“ (pozri nižšie), ktoré v uplynulých týždňoch zaplavili sociálne siete a ktorých autori nimi sledujú rôzne ciele: kým jeden tábor chce týmto spôsobom vládu pomknúť k tomu, aby vo veci konečne konala, druhý to vzdal a využíva ich na to, aby nimi voličom vládnej koalície ukázal, že naleteli na populistické reči politikov.

Ako vznikajú ceny potravín?

Vláda sa v ľuďoch už dlhé roky snaží vzbudiť pocit, že za drahé potraviny môžu obchodné reťazce a politici sú tí, ktorí im klepnú po prstoch. Akýmsi priekopníkom v tomto smere je koaličná SNS, ktorá počas vlády v rokoch 2018 až 2020 stihla upliesť niekoľko bičov na trestanie nadnárodných reťazcov.

Za všetky môžeme spomenúť neúspešný pokus Andreja Danka zaviesť 2,5-percentný osobitný odvod, ktorý mali obchodníci platiť zo svojho obratu, či nariadenie ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, v rámci ktorého museli reťazce vo svojich letákoch uvádzať polovičný podiel domácich výrobkov. V oboch prípadoch napokon zakročil Brusel, ktorý opatrenia vyhodnotil ako problematické, v dôsledku čoho napokon išli dostratena.

Za Dankom nezaostáva ani Peter Pellegrini, ktorý sa do reťazcov stihol obuť v spomínanom augustovom videu. „Pravdou je, že Slovensko je eldorádo veľkých zahraničných reťazcov, ktoré zaujíma len a len zisk. To sa musí skončiť,“ hovoril Pellegrini s tým, že ak sa Hlas dostane do vlády, „okamžite zavedie jasné pravidlá hry pre reťazce, aby nám neviditeľná ruka trhu nedávala ďalšie a ďalšie facky“.

Faktom je, že konečnú cenu potravín, ktoré nakupujeme v obchodoch, skutočne stanovujú obchodné reťazce, avšak keď sa na cenotvorbu pozrieme zo širšieho uhla pohľadu, sú len jedným z mnohých faktorov.

Ako vysvetľuje Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, proces cenotvorby potravín sa začína už na poli, a to prvým úkonom poľnohospodára. Ten musí nakúpiť osivo, ošetriť pôdu, zasiať a starať sa o plodinu. Rovnako chovateľ musí zvieratám nakupovať krmivo, starať sa o ne, ošetrovať ich a podobne.

Do týchto procesov vstupuje výrobcom mnoho ďalších faktorov, ktoré sa môžu odraziť na konečnej cene produktov. Jedným z nich je počasie, čo môžeme v súčasnosti sledovať napríklad v prípade olivového oleja, ryže či kakaa, ktorých ceny rastú z dôvodu zlých úrod.

Ako vysvetľuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Matej Krajčovič, ak rastie napríklad cena obilnín, ovplyvní to takmer 70 percent potravín, pretože obilniny sú kľúčové či už ako zložka spracovanej potraviny, alebo ako kŕmne zmesi pre živočíšne potraviny.

Jednoduchšie to nie je ani v prípade chovateľov, ktorí sa zase musia pasovať s chorobami, ako sú africký mor ošípaných alebo vtáčia chrípka, ktoré v prípade výskytu na veľkých európskych farmách hýbu celkovými trhovými cenami pre nedostatok ponuky oproti dopytu, približuje Krajčovič.

Dostávame sa do fázy, keď výrobca, teda pestovateľ alebo chovateľ, predá tovar svojmu odberateľovi. Ten ho spracováva a balí, pričom investície do modernizácie, ceny energií, obalov a podobne môžu opäť ovplyvniť ceny produktov.

Spracovateľ následne tovar predáva svojmu odberateľovi, napríklad obchodnému reťazcu. Ten pracuje s odbytovou cenou, ktorú navýši o svoje vlastné marže a príplatky, v ktorých má započítané svoje náklady na predaj potraviny a vlastnú tržbu z potraviny.

Ako dodáva Holéciová, do dodávateľsko-odberateľského reťazca a cenotvorby vstupujú aj mnohé ďalšie články, napríklad firmy, ktoré dodávajú tovar alebo vozia suroviny zo zahraničia.

Ak sa chceme na cenotvorbu pozrieť z číselného hľadiska, podľa Krajčoviča vyzerá rozdelenie nasledovne:

• 73 percent z ceny tvorí cena od dodávateľa,
• 27 percent predstavuje hrubá marža obchodníka,
• k cene sa ešte pripočíta DPH vo výške 20 percent, pri vybraných potravinách 10 percent.

Krajčovič dodáva, že podiel pre dodávateľa alebo obchodníka neznamená zisk. „V tých percentách sú ukryté najmä náklady. To je tá zložitejšia časť, pretože náklady sú rôzne a často sa vyvíjajú dynamicky v čase. Najmä počas posledných dvoch rokov sa dynamicky menili nielen ceny komodít, ale aj obalov, energií či miezd,“ konštatuje.

Aj z tohto dôvodu je podľa šéfa SAMO predstava, že ceny potravín ovplyvňuje ziskovosť obchodníkov, úplne mylná. „Zisk v rámci obchodu sa v dlhodobom horizonte mení len kozmeticky a drží sa v priemere medzi dvomi a tromi percentami,“ hovorí s tým, že obchodníci sú dnes hnacím motorom poklesu inflácie. „Na Slovensku máme silné konkurenčné prostredie, ktoré hrá v prospech spotrebiteľov. Ak ho nebudeme deformovať, tak vyhliadky sú priaznivé,“ hovorí Krajčovič.

Jeho slová potvrdzuje fakt, že viacero reťazcov v uplynulých dňoch informovalo o znižovaní cien stoviek potravín. Lidl napríklad medziročne zlacnil až 600 produktov. Ide o štvrtinu stáleho sortimentu, pričom zlacnenie dosiahlo až 42 percent. Už vo februári začal so znižovaním cien až o 33 percent aj Kaufland a k zlacňovaniu vybraných potravín pristúpila aj Billa. Téme znižovania cien v reťazcoch sa bližšie venoval kolega Filip Maxa.

Čo by skutočne pomohlo znížiť ceny?

Napriek tomu, že politici prichádzajú dlhodobo s rôznymi nápadmi, vyhrážkami či zákonmi, odborníci sa zhodujú na tom, že existuje iba jediná cesta, ako skutočne zlacniť potraviny. „Najefektívnejšia cesta je zníženie DPH,“ uvádza Zväz obchodu SR, ktorý združuje slovenské obchodné reťazce.

Rovnaký pohľad na vec má aj SAMO, ktorá zastrešuje predovšetkým zahraničných obchodníkov. Podľa Krajčoviča je práve DPH tým, čo má štát skutočne v rukách. „V minulosti, keď sa znižovala DPH, tak ceny klesli, zastavili sa, prípadne sa zmiernil ich rast,“ pripomína Krajčovič.

S argumentom, že efekt zo zníženia DPH je len krátkodobý, SAMO nesúhlasí, keďže DPH sa k cene dopočítava. Podľa Krajčoviča to aktuálne môžeme vidieť pri porovnaní slovenských cien vajec a eidamu s cenami v Česku, kde ministerstvu financií vyšli na Slovensku mierne vyššie ceny.

„My sme sa na to pozreli, čo ten rozdiel tvorí. Prvým dôvodom je vyššia nákupná cena od slovenských dodávateľov v porovnaní s českými. Druhým dôvodom je však DPH. Na Slovensku si štát uplatňuje až 20 percent, kým v Čechách iba 12 percent. Ak by sme tieto rozdiely zmazali, tak na Slovensku by mohla byť cena rovnaká ako v Česku,“ podotýka Krajčovič.

Otázne je, kedy a či vôbec plánuje štát v tomto smere niečo podniknúť. Ako sme spomenuli v úvode, zavedenie nižšej DPH na potraviny vo svojom volebnom programe deklarovala koaličná SNS.

Česko zase ako pomyselnú cieľovú rovinku v tomto smere označil premiér Robert Fico. „Boj s vysokými cenami potravín je naďalej naša politická priorita. Rok 2024 sa musí niesť predovšetkým v duchu našich aktivít, aby ceny potravín na Slovensku neboli také vysoké. Musíme dosiahnuť taký stav, aby na Slovensku, kde sú nižšie mzdy a nižšie dôchodky, sme nemali drahšie potraviny ako v krajinách, kde majú vyššie dôchodky a vyššie mzdy. Možno Česká republika by pre nás mala byť cieľovou rovinkou, ktorú chceme v nejakom okamihu dosiahnuť,“ hovorí premiér vo videu, ktoré na sociálnej sieti zverejnil začiatkom januára tohto roka.

Čo bude s cenou pohonných hmôt?

V januári 2022, teda v čase, keď krajinu viedol Eduard Heger, zverejnil Robert Fico video, ktorého cieľom bolo poukázať na fakt, že na Slovensku máme drahé pohonné hmoty. „Slováci oddnes zaplatia pri natankovaní plnej nádrže o 20 eur viac ako naši susedia v Poľsku, kde vláda nekompromisne bojuje so zdražovaním,“ informoval. V tom čase stál liter benzínu na Slovensku 1,53 eura.

Za Ficom nezaháľal ani Peter Pellegrini, ktorý sa pre drahé pohonné hmoty obul do vlády v júni 2022 (pozri nižšie).

Vodiči na základe vyjadrení politikov možno očakávali, že dnes, teda pol roka po tom, čo strana Smer vyhrala parlamentné voľby a vytvorila koalíciu s Hlasom a SNS, budú tankovať lacnejšie. Aká je realita? Ceny benzínu sa pohybujú nad hodnotou 1,70 eura a hrozí ďalší rast. Zároveň platí, že sú na najvyššej úrovni od konca septembra minulého roka a na Slovensku tankujeme najdrahšie z okolitých krajín Európskej únie.

Nahnevaní voliči sa rozhodli vláde tento stav zrátať a podobne ako v prípade potravín, aj drahý benzín a naftu využili na tvorbu množstva vtipov, ktoré šíria vo virtuálnom priestore.

Ako vysvetľuje Zuzana Oprchalová, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu (SAPPO), ceny pohonných hmôt od začiatku roka nerastú iba na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Na konečnú cenu palív pritom vplýva viacero aspektov: okrem vývoja kótovaných cien ropy a ropných produktov je to najmä daňové zaťaženie v podobe spotrebnej dane a DPH.

V menšej miere sú to tiež podiel a štruktúra biozložky v palivách, administratívne poplatky, poplatok za skladovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ceny ďalších surovín, ktoré vstupujú do výrobného procesu, ako aj náklady na použité technológie a súčasné ceny energií, čiže elektriny a zemného plynu.

„Vývoj cien v súčasnosti reflektuje aj na geopolitickú situáciu, a to najmä vojnový konflikt na Blízkom východe a vývoj konfliktu na Ukrajine, ďalej vývoj inflácie a niektoré očakávané významné politické rozhodnutia. V prípade vojenského konfliktu na Ukrajine sú to napríklad aj útoky na ruské rafinérie, ktoré mali vplyv na ich plnú operabilitu,“ dodáva Oprchalová.

Z jej slov vyplýva, že úprava daňového zaťaženia by mohla byť tou správnou cestou, ako by mohla vláda zakročiť proti vysokým cenám. Výška DPH na palivá predstavuje na Slovensku 20 percent.

„Dane tvoria približne 50-percentný podiel na cene pohonných hmôt, takže politici majú značné možnosti ovplyvniť koncové ceny benzínu a nafty,“ hovorí analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. Jedným dychom však dodáva, že zníženie spotrebných daní či DPH by mohlo znížiť príjmy štátneho rozpočtu, čo v časoch ohlasovanej konsolidácie môže byť naozaj komplikované.

Súhlasí s ním aj Oprchalová, ktorá poukazuje na fakt, že DPH z palív aj spotrebné dane predstavujú významný príjem do štátneho rozpočtu a väčšina krajín sa práve z tohto dôvodu po istom čase vrátila naspäť k stanoveným sadzbám. Navyše vzhľadom na momentálne platnú európsku legislatívu v oblasti DPH a usmernenia zo strany európskych zástupcov v roku 2022 znižovanie DPH na fosílne palivá podľa jej slov nie je želateľné.

Od prepuknutia vojny na Ukrajine a energetickej krízy, ktorá sa prejavila výraznejším medziročným nárastom priemerných cien pohonných látok v porovnaní s covidovým obdobím, sme boli podľa Oprchalovej svedkami implementácie rôznych opatrení na úrovni niektorých členských štátov – od úpravy spotrebných daní cez zníženie DPH na palivá až po zastropovanie cien pohonných látok.

„Všetky sa ukázali ako nie veľmi efektívne nástroje, dlhodobo neudržateľné a v niektorých prípadoch neboli v súlade s platnými a účinnými daňovými predpismi na úrovni Európskej únie,“ upozorňuje Oprchalová.

SAPPO aj na základe skúseností z iných krajín zastáva názor, že plošne prijímané opatrenia na zníženie cien by mali v konečnom dôsledku skôr negatívny efekt na zdravé fungovanie trhu. „Vhodnejšie je zavádzanie cielených opatrení, ktoré pomôžu ochrániť najviac zraniteľné skupiny v spoločnosti,“ konštatuje Oprchalová.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO