Škandál z väznice Abú Grajb navždy zmenil reputáciu USA. Poškodená zostala dodnes

Upozornenie: Článok obsahuje opis fyzického a psychického násilia.

BAGDAD, BRATISLAVA. Pripomínal skôr strašiaka v poli ako ľudskú bytosť. Rozpažený stál na kartónovej škatuli vo väzenskej cele vymaľovanej nažlto a z jeho rúk, nôh a penisu sa tiahli elektrické káble smerujúce niekam nahor, pravdepodobne do rozvodnej skrine. Nič z toho však nevidel – vo výhľade mu bránilo čierne plastové vrece, ktoré mal na hlave.

Táto fotografia neznámeho irackého väzňa, ktorá v roku 2004 kolovala v médiách, je spájaná so škandálom, ktorý nezabudnuteľne poškvrnil povesť Spojených štátov doma aj vo svete.

V apríli uplynulo presne dvadsať rokov, odkedy televízia CBS prvýkrát odvysielala informácie o tom, ako americkí vojaci a CIA počas ich vojny proti terorizmu zneužívali irackých väzňov vo väznici Abú Ghraib.

Ani po dvadsiatich rokoch nie je prípad týrania uzatvorený, čo bývalým zajatcom pripomína fyzické aj psychické jazvy, upozorňuje organizácia Human Rights Watch (HRW). Niektorí z nich stále dúfajú, že sa im americká vláda ospravedlní a poskytne im odškodnenie.

Škandál narušil tiež rétoriku o zámeroch USA na Blízkom východe a namiesto snahy priniesť mier a slobodu ukázal podľa denníka The Guardian snahu ponížiť Irak Saddáma Husajna.

Ako doma

Americký prezident George W. Bush v roku 2003 ospravedlňoval inváziu do Iraku úsilím odzbrojiť krajinu od zbraní hromadného ničenia a odstaviť od moci diktátora Husajna, pretože podporuje terorizmus.

Snaha upevniť postavenie Spojených štátov ako veľmoci sa však Washingtonu vypomstila – ani po aprílovom páde irackého režimu sa nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia, ani žiadne podstatné dôkazy o prepojení medzi Irakom a teroristickou skupinou al-Káida, ktorá stála za útokmi z 11. septembra 2001.

V Husajnovej ére bolo Abú Ghraib považované za jedno z najhorších väzení na svete. Presný počet väzňov síce nie je známy, ale predpokladá sa, že v istom momente sa v ňom naraz nachádzalo až 15-tisíc mužov, žien a detí, ktorí na dennej báze čelili mučeniu, popravám a katastrofálnym životným podmienkam.

Po zmene irackého vedenia bol obrovský väzenský komplex 32 kilometrov západne od Bagdadu vyrabovaný, neskôr ho však zrenovovali a stala sa z neho americká vojenská väznica.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vojna v Iraku sa začala pred dvadsiatimi rokmi. V čom sa podobá na ruskú inváziu? Čítajte 

Janis Karpinski, armádnu brigádnu generálku v zálohe, ktorú vymenovali za veliteľku 800. brigády armádnej polície a poverili vedením vojenských väzníc v Iraku, jej nová práca podľa magazínu The New Yorker údajne nadchla.

V rozhovore pre Saint Petersburg Times v decembri v roku 2003 povedala, že pre mnohých irackých väzňov v Abú Ghraib sú teraz lepšie životné podmienky vo väzení ako doma. „V jednej chvíli sme mali obavy, že ani nebudú chcieť odísť,“ povedala.

Skutočná situácia však bola pomerne odlišná – Karpinskú, ktorá dovtedy nikdy neviedla väzenský systém, časom formálne napomenuli a v tichosti suspendovali. Následné vyšetrovanie väzenského systému armády viedlo k zdrvujúcim záverom – medzi októbrom a decembrom 2003 došlo vo väznici Abú Ghraib k početným prípadom svojvoľného „sadistického, očividného a zločinného“ zneužívania.

Zatknutí omylom

Tohto systematického a nezákonného zneužívania zadržaných osôb sa dopustili vojaci 372. roty vojenskej polície a tiež členovia americkej spravodajskej komunity. Zneužívanie väzňov sa podľa The New Yorker zdalo takmer rutinné – nik z americkej armády necítil potrebu ho skrývať.

Medzi uniknuté fotografie, ktoré pobúrili svet, patria napríklad snímky špecialistky Sabriny Harmanovej, ktorá s úsmevom a vystretým palcom pózuje pri mŕtvolách väzňov. Na inej je skupina Iračanov v tvare pyramídy – nahí muži so zelenými plastovými vrecami na hlavách sú na sebe naskladaní, zatiaľ čo nad nimi s prekríženými rukami pózuje špecialista Charles Graner. Na ďalšej zase slobodníčka Lynndie Englandová ťahá na vôdzke po zemi nahého väzňa.

Niektorých členov armády USA pre ich zločiny odsúdili, ale po niekoľkých rokoch ich podmienečne prepustili. Medzi obvinenými bol aj štábny seržant Ivan Frederick, ktorý Iračanov nútil vzájomne masturbovať. Samotná Karpinská nikdy žiadnemu trestnému konaniu nečelila.

Škandál podľa denníka The Guardian poškodzuje reputáciu Spojených štátov dodnes. V 53-stranovej vyšetrovacej správe z roku 2004 sa okrem iného spomína aj oblievanie väzňov ľadovou vodou, znásilňovanie a používanie vojenských psov na vystrašenie zadržaných. Obvinenia boli podložené podrobnými výpoveďami svedkov a dôkazmi v podobe „mimoriadne názorných“ záznamov.

Väčšina väzňov – na jeseň v roku 2003 ich bolo niekoľko tisíc, vrátane žien a detí – však boli civilisti, z ktorých mnohí boli zadržaní pri náhodných vojenských záťahoch a na diaľničných kontrolách. Podľa správy Červeného kríža bolo 70 až 90 percent zadržaných v tom roku zatknutých omylom, uvádza The New York Times.

Fotografia neznámeho irackého väzňa a štábneho seržanta Ivana Fredericka. (zdroj: Picryl)

Hŕstka hnilých jabĺk

Za udalosti v irackých väzeniach počas americkej invázie ani po dvoch desaťročiach neniesla vláda USA žiadnu zodpovednosť. Bývalým väzňom z Abú Ghraib sa podarilo predložiť svoje tvrdenia o zneužívaní pred porotu Spojených štátov až tento rok, historický súdny proces sa začal v apríli v štáte Virgínia. Trvať má približne dva týždne.

„Prial som si zomrieť,“ povedal podľa webu Middle East Monitor Salah al-Edžailí, jeden z troch mužov žalujúcich spoločnosť California Analysis Center, Inc. (CACI), ktorá poskytuje služby americkej vláde a armáde a ktorá bola bola podľa nich zodpovedná za výsluchy v Abú Ghraib.

CACI poprela, že by sa dopustila akéhokoľvek previnenia.

Al-Edžailí svedčil o „strachu“ a „hrôze“, ktoré pociťoval, keď ho 40 dní väznili. Počas vypočúvania podrobne opísal, ako ho v novembri a decembri v roku 2003 mučili. Tvrdí, že ho zbili a na hlavu mu navliekli čierne plastové vrece, prinútili ho vyzliecť sa a priviazali ho k stene v studenej a prázdnej miestnosti. Nútili ho tiež nosiť ženskú spodnú bielizeň a odopierali mu spánok, ktorý bol podľa jeho slov takmer nemožný pre oslepujúce svetlo a hlasnú hudbu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kolonializmus navždy zmenil Blízky východ. Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt? Čítajte 

John O’Connor, právnik CACI, zvalil vinu za mučenie v Abú Ghraib na „hŕstku zhnitých jabĺk“, s tým, že títo jednotlivci už boli súdení a v niektorých prípadoch aj odsúdení.

O’Connor podľa CNN dodal, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by zamestnanci CACI trom žalobcom ublížili a spresnil, že za riadenie väznice zodpovedala americká armáda, nie CACI. HRW uvádza, že CACI sa pokúsila o zamietnutie prípadu 20-krát od jeho prvého podania v roku 2008.

Prípad pokročil iba preto, lebo CACI je skôr dodávateľom než oficiálnou pobočkou americkej armády, ktorá má vďaka zákonu z roku 1946 imunitu týkajúcu sa prípadov z vojnového obdobia.

Niektorí vojaci slúžiaci vo väznici Abú Ghraib si však spätne svoju vinu uvedomovali. „Každý vedel, že je to zlé, ale nikto nebol ochotný zakročiť a zastaviť to,“ uviedol podľa The New York Times vo svojej výpovedi Graner, ktorého často označovali za „vodcu“ jednotiek páchajúcich násilie.

Graner si za konanie v Iraku odsedel šesť a pol roka väzenia. V e-maile z roku 2013, v ktorom rozoberal to, kto z americkej armády je v konečnom dôsledku zodpovedný za zaobchádzanie so zadržanými v Abú Ghraib, údajne napísal: „Na vine sú všetci.“

Incident na dlhé roky poškodil reputáciu americkej armády. „Abú Ghraib rozbil našu vieru v mýty o tom, že Američania nemučia alebo že tak robia len vtedy, keď sú v pretekoch s časovanou bombou,“ povedal pre The New York Times Harold H. Koh, profesor práva na Yalovej univerzite, ktorý počas vlády bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu pôsobil ako právny poradca ministerstva zahraničných vecí.