Štátny podnik si vybral na predaj elektriny neznámu eseročku s ukrajinským pozadím (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Štátny podnik si na predaj elektriny vybral neznámu eseročku: Pred deviatimi rokmi štát znovu ovládol Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Dovtedy ju prevádzkovali Slovenské elektrárne, ktoré väčšinovo ovládal taliansky Enel. Vtedajší, ako aj súčasný premiér Robert Fico obhajoval zmocnenie sa elektrárne tým, že pôvodná zmluva bola pre štát nevýhodná.
Na vypovedanie zmluvy existovali podľa vlády tri dôvody. Enel ako 66-percentný akcionár Slovenských elektrární vraj odmietal poskytovať údaje, ktoré by štátu umožnili zistiť, do akej miery je rozdeľovanie zisku z vodnej elektrárne spravodlivé.
Druhým dôvodom mal byť fakt, že Slovenské elektrárne pod vedením talianskeho manažmentu nepripravili žiadne plány rekonštrukcie a generálnych opráv spomínanej vodnej elektrárne. Tretím dôvodom malo byť to, že taliansky Enel si vraj neplnil povinnosť platiť Vodohospodárskej výstavbe, ktorá spravuje celé Vodné dielo Gabčíkovo, ročne päť miliónov eur, ktoré mali ísť na údržbu vodného diela súvisiacu s prevádzkou gabčíkovskej vodnej elektrárne.
Ako však vyplýva z aktuálnych krokov vedenia, ani nový vlastník, teda štát prostredníctvom Vodohospodárskej výstavby (VV) nepostupuje pri riadení tejto elekrárne úplne transparentne. Podľa portálu energie-portal.sk totiž VV podpísala zmluvu o predaji elektriny s celkom neznámou spoločnosťou, pritom doteraz spolupracovala s viacerými významnými obchodníkmi.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba totiž patrí k najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. Vďačí za to hlavne Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Spoločnosť každoročne predáva okolo dvoch miliónov megawatthodín elektrickej energie (2 TWh). Viac ako 80 percent z toho pochádza práve z Gabčíkova, zvyšok vyrábajú napríklad Vodná elektráreň Žilina, Vodná elektráreň Čunovo či malé vodné elektrárne, ktoré Vodohospodárska výstavba takisto prevádzkuje.
Z výročnej správy podniku vyplýva, že celú produkciu predáva na našom trhu. „Predaj elektriny pritom štátny podnik rozkladá medzi dlhodobé a krátkodobé kontrakty. Časť predá na roky dopredu, zvyšok v menších objemoch predáva priebežne. Takúto stratégiu volia aj iní výrobcovia, aby tak rozložili riziko kolísania trhových cien elektriny. A aj preto, že výrobca so 100-percentnou istotou vopred nevie, koľko presne elektriny vyrobí,“ uvádza energie-portal.sk.
VV predával v minulosti svoju produkciu cez etablovaných hráčov, ako napríklad Slovenský plynárenský priemysel (SPP), Slovenské elektrárne – energetické služby (predtým SE Predaj), Stredoslovenská energetika, Východoslovenská energetika, Magna Energia, Greenlogy či MET Slovakia.
„Najnovší kontrakt, ktorý nadobudol účinnosť v stredu 1. mája 2024, však štátni vodohospodári uzavreli s novým obchodníkom, neznámou spoločnosťou Djerelo, s. r. o. K uzavretiu kontraktu došlo necelé dva mesiace po tom, ako vedenie štátneho podniku prevzal Tomáš Molda, generálny tajomník strany Život – NS, ktorej predsedom bol v minulosti Tomáš Taraba, súčasný minister životného prostredia,“ konštatuje energie-portal.
Táto eseročka nepatrí v slovenskej energetike medzi známych hráčov. Firma so základným imaním päťtisíc eur vznikla v novembri 2022. Sídlila v rodinnom dome v obci Čakajovce pri Nitre.
Podľa údajov z obchodného registra je od septembra 2023 jedinou majiteľkou spoločnosti 23-ročná Lyudmila Metelska (rod. Lyudmila Mulyár), konečná užívateľka výhod. Konateľmi firmy však zostali aj predošlí spoločníci firmy Djerelo – Oleg Vernygora a Oleksii Pshenychka, obaja s trvalým pobytom na Ukrajine.
Štát možno vytiahne do boja proti fiktívnym živnostníkom: Vláda hľadá navyše peniaze do rozpočtu, kde sa len dá. Najnovšie si totiž ministerskí analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) posvietili na takzvaných fiktívnych živnostníkov. Ide o ľudí, ktorí vykonávajú v podstate klasickú prácu, avšak robia ju na živnosť.
Keby na Slovensku klesol počet fiktívnych živnostníkov na priemer EÚ, štát by mohol získať na daniach a odvodoch 177 až 251 miliónov eur ročne. Vyplýva to z analýzy ÚHP.
Slovensko v rámci EÚ vyniká v počte fiktívnych živnostníkov. Podľa odhadov ich môže byť viac ako 100-tisíc a ich počet dlhodobo rastie. Hoci v skutočnosti nepodnikajú a vykonávajú závislú prácu ako bežní zamestnanci, formálne pracujú na živnosť.
ÚHP zdôraznil, že firmy si týmto spôsobom „zamestnávania“ znižujú náklady a nekalým spôsobom si vytvárajú konkurenčnú výhodu. Využívanie fiktívnych živnostníkov sa dá podľa ÚHP identifikovať napríklad cez zverejnené ponuky prác. Problém sa týka viacerých oblastí, pričom zreteľný je napríklad aj v niektorých veľkých IT firmách. Ďalej sú to stavebníctvo, doprava, výroba či strojárstvo. Viac sa o tejto téme dočítate v tomto článku.
Koniec zbytočného ničenia odevov a obuvi: Európa spravila významný krok, aby zamedzila bezhlavému míňaniu odevov a obuvi. Európsky parlament totiž prijal nariadenie o ekodizajne. Táto legislatíva vstúpi do platnosti po tom, ako ju schvália ešte členské štáty, čo by malo trvať niekoľko týždňov, keďže ide len o formalitu.
„Ekodizaj zavádza špeciálne pravidlá pre výrobcov a predajcov odevov a obuvi: nepredané kusy sa už nebudú môcť ničiť. Zákaz začne platiť pre veľké firmy o dva roky a pre stredné firmy o šesť rokov. Malé firmy dostali úplnú výnimku,“ uvádza Denník E.
V súčasnosti platí v EÚ smernica o ekodizajne, prijatá v roku 2009. Pokrýva najmä energeticky náročné skupiny produktov. Nové nariadenie však tieto pravidlá rozšíri na prakticky všetky predávané tovary na európskom trhu.
„Každý výrobok by mal byť navrhnutý a vyrobený tak, aby sa zabezpečila jeho maximálna životnosť a aby ho bolo možné upgradovať. Pokazené tovary sa majú dať opraviť a keď sa prestanú používať, recyklovať,“ dodáva Denník E.
Číslo týždňa
Slovensko bude patriť medzi najnezodpovednejšie štáty Únie. Štrukturálny deficit našich verejných financií (očistený o jednorazové opatrenia a ekonomický cyklus) dosiahne na budúci rok 5,4 percenta. Na porovnanie, Česko očakáva štrukturálny deficit na úrovni 0,1 percenta a Maďarsko dokonca predpokladá prebytok 1,1 percenta.
Graf týždňa
Spotrebná daň z benzínu a nafty je na Slovensku podpriemerná. Pre porovnanie s inými štátmi, ako aj priemerom EÚ si pozrite graf týždňa.
Video týždňa
Gaza bola dlhé roky väzenie a Palestínčania tam neskutočne trpeli, preto došlo k teroristickému útoku Hamasu na Izrael, ktorý bol v podstate boj za slobodu. Takýto argument počúvame už niekoľko mesiacov zo strany obhajcov Palestíny. Pozrite si video, ako veľmi „trpeli“ obyvatelia Gazy v roku 2017, ktoré natočila televízia Al-Džazíra.
Zahraničie
Bloomberg: Je desať hodín ráno a vysokorýchlostný vlak odchádza z novej, sklenenej a oceľovej stanice v Belehrade presne načas. O 36 minút neskôr vchádza do severného srbského mesta Nový Sad, prvého dokončeného úseku 350 kilometrov dlhej modernizácie, ktorá vedie až do Budapešti v Maďarsku.
Takto opisuje agentúra Bloomberg jeden z projektov čínskej vlády, ktorá realizuje železničné spojenie medzi srbskou metropolou a Budapešťou.
„Táto trať je typom európskej moderny, po ktorej Srbsko túži už roky. Táto trať, ktorú stavia Čína, však predstavuje aj niečo politickejšie: ako Peking pomáha transformovať kúsok Európy, keď ho veľká časť kontinentu v súčasnosti považuje za strategického rivala,“ uvádza Bloomberg.
Železničné spojenie medzi Belehradom a Budapešťou spojí hlavné mestá dvoch krajín, ktoré sa pevnejšie pripútavajú k Číne a poskytne jej „zadné vrátka“ na starý kontinent, ktorý je rozdelený v otázke vzťahov s druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Priame čínske investície v týchto dvoch krajinách – od závodov na výrobu autobatérií v Maďarsku až po ťažbu medi v Srbsku – presahujú 15 miliárd dolárov a pribúdajú ďalšie. Novú vysokorýchlostnú železnicu vyzdvihne čínsky prezident Si Ťin-pching počas tohtotýždňovej cesty po Európe, kde sa po Paríži zastaví v Belehrade a Budapešti.
CNBC: Americká automobilka General Motors (GM) stojí pred veľkou dilemou. Jej generálna riaditeľka Mary Barraová v uplynulom desaťročí agresívne opúšťala nerentabilné alebo slabo fungujúce trhy. Avšak odchod automobilky z poslednej problematickej krajiny by bol oveľa ťažší ako z predošlých.
Čína bola kedysi pre GM motorom zisku a v rokoch 2010 až 2023 jej hlavným predajným trhom. V prvom štvrťroku 2024 tam však automobilka prerobila 106 miliónov dolárov (99,1 mil. eur), čo bola len tretia kvartálna strata v tejto krajine za posledných najmenej 15 rokov a najväčšia mimo pandémie koronavírusu v tomto období.
Ako uviedol portál CNBC, prichádza po takmer desaťročnom poklese ziskov a trhového podielu GM v Číne, ktorý niektorých pozorovateľov odvetvia núti k otázke, či automobilka dokáže zvrátiť svoje pôsobenie alebo by bolo lepšie z krajiny odísť – čo bola ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľná perspektíva.
Barraová, ktorá nedávno navštívila Čínu počas autosalónu v Pekingu, uviedla, že GM je naďalej odhodlaná pôsobiť na trhu, na ktorý spoločnosť vstúpila prostredníctvom spoločného podniku v roku 1997.
„Z dlhodobého hľadiska sme Číne oddaní. Veríme, že je to trh, ktorý bude mať v strednodobom horizonte výrazný rast,“ povedala počas tlačovej konferencie v rámci zverejňovania štvrťročných hospodárskych výsledkov spoločnosti.
Podporte slobodnú žurnalistiku kúpou predplatného Aktuality Navyše s 50 % zľavou na celý rok a získajte knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti za zvýhodnenú cenu.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO