Stavajú sa proti klimatickým opatreniam. Krajne pravicové strany strašia vysokými cenami

Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.

Pred viac ako desiatimi rokmi sa Holandsko pustilo do plánu na zníženie emisií uhlíka. Jeho zákonodarcovia zvýšili dane zo zemného plynu a získané peniaze použili na pomoc holandským domácnostiam pri inštalácii solárnych panelov.

Program do veľkej miery fungoval: Do roku 2022 malo 20 percent holandských domácností solárne panely, pričom v roku 2013 ich mali približne dve percentá. Ceny zemného plynu medzitým vzrástli takmer o 50 percent.

Podľa novej štúdie sa však stalo aj niečo iné. Holandské rodiny, ktoré boli najviac ohrozené nárastom cien plynu – nájomníci, ktorí si sami platili účty za komunálne služby – sa posunuli na politickej škále doprava. Rodiny, ktoré čelili zvýšeným nákladom na energie v domácnosti, volili o päť až šesť percent častejšie jednu z holandských krajne pravicových strán.

K podobnej reakcii dochádza v celej Európe, keďže krajne pravicové strany sa stavajú do opozície voči ekologickým politikám. V Nemecku zákon, ktorý by od majiteľov domov vyžadoval inštaláciu tepelných čerpadiel, povzbudil krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Poľnohospodári priviezli do Paríža traktory na protest proti poľnohospodárskym pravidlám EÚ a vodiči v Taliansku a vo Veľkej Británii protestovali proti pokusom zakázať vjazd automobilov so spaľovacími motormi do centier miest.

Tento nárast pravice môže spomaliť ekologickú transformáciu v Európe, ktorá je v otázke globálneho otepľovania menej polarizovaná a je varovaním pre Spojené štáty, kde už politiky týkajúce sa elektrických vozidiel či plynových varičov vyvolávajú veľký odpor.

V časoch, keď sa klimatické politiky čoraz viac dotýkajú života bežných občanov, ukazuje tento posun aj to, že aj v krajinách, kde voliči podporujú čistú energiu, môžu naraziť na prekážky.

„Naozaj to rozšírilo koalíciu krajnej pravice,“ povedal Erik Voeten, profesor geopolitiky na Georgetownskej univerzite a autor novej štúdie o Holandsku.

Bremeno zmeny

Podobné výsledky zistili aj iné štúdie. V jednej štúdii v Miláne výskumníci z univerzity Bocconi skúmali volebné správanie vodičov, ktorých autá mali zakázaný vjazd do centra mesta pre prílišné znečisťovanie životného prostredia. Títo vodiči, ktorí v dôsledku zákazu prišli v priemere o sumu zodpovedajúcu štyritisíc eur, v nasledujúcich voľbách výrazne častejšie volili pravicovú stranu Liga.

Vo Švédsku výskumníci v ďalšej štúdii zistili, že rodiny s nízkymi príjmami, ktoré čelili vysokým cenám elektriny, sa tiež častejšie prikláňali ku krajnej pravici.

Krajne pravicové strany v Európe sa začali stavať proti klimatickým opatreniam a rozšírili tým svoje volebné témy z protiimigračných a antiglobalizačných. Pred desiatimi rokmi holandská pravicová Strana za slobodu zdôrazňovala, že nie je proti obnoviteľnej energii – len proti zvyšovaniu cien energií. Do roku 2021 sa však manifest tejto strany posunul k extrémnejšiemu jazyku.

„Energia je základnou potrebou, ale klimatické šialenstvo z nej urobilo veľmi drahý luxusný tovar,“ uvádza sa v manifeste.

„Krajná pravica čoraz častejšie vedie kampaň na základe odporu voči environmentálnej politike a zmene klímy,“ povedal Voeten.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Majk Spirit vyhlasuje, že klimatická kríza je hoax. Aktivistke tvrdil, že médiá tému nafukujú Čítajte 

Tento odpor čiastočne odráža aj to, ako veľmi sa Európa dekarbonizovala. Viac ako 60 percent elektrickej energie na kontinente už pochádza z obnoviteľných zdrojov alebo z jadrovej energie. Plnenie klimatických cieľov Európskej únie však znamená zásahy aj ďalších sektorov – dopravy, stavieb či poľnohospodárstva.

A hoci väčšina ľudí nevenuje pozornosť tomu, ako získavajú elektrinu, zmeny v šoférovaní, vykurovaní domácností a poľnohospodárstve začínajú ovplyvňovať jednotlivých Európanov – čo vyvoláva kritiku a hnev.

„So zrýchľujúcim sa tempom transformácie sa teraz začíname dostávať do sektorov, ktoré sa nevyhnutne dotýkajú života ľudí,“ povedal Luke Shore, riaditeľ stratégie neziskovej výskumnej organizácie Project Tempo, ktorá hodnotí, ako klimatické politiky ovplyvňujú volebné správanie v Európe. „Dosiahli sme bod, keď sa otázka klímy stáva osobnou, a teda aj politickejšou.“

Problém podľa výskumníkov nastáva vtedy, keď jednotliví spotrebitelia majú pocit, že náklady na energetickú transformáciu nesú na svojich pleciach – a nie na pleciach vlád a korporácií.

„Ľudia majú pocit, že sú hrotom kopije zmeny,“ povedala Pandora Lefroy, generálna riaditeľka projektu Tempo. „Majú pocit, že sú nútení niesť bremeno zmeny, a to nie je spravodlivé.“

Finančný tlak

Podobné zmeny voličského správania vidieť aj v Spojených štátoch. Podľa štúdie princetonského politológa Alexandra Gazmarariana historicky demokratické uhoľné komunity, ktoré stratili pracovné miesta pri prechode na zemný plyn, zvýšili svoju podporu republikánskym kandidátom o päť percent.

Tento posun bol väčší v oblastiach, ktoré sa nachádzali ďalej od nových plynových elektrární – teda v oblastiach, kde voliči nemohli vidieť, že to bol zemný plyn, a nie environmentálne predpisy, ktoré uťali používanie uhlia.

Gazmararian tvrdí, že hoci popieranie klímy a dezinformácie o fosílnych palivách určite zohrali svoju úlohu, mnohých voličov motivuje jednoducho ich vlastný finančný tlak. „Sú v ekonomickej situácii, keď nemajú veľa možností,“ povedal.

Riešením je podľa odborníkov navrhnúť také politiky, ktoré by na jednotlivých spotrebiteľov neprenášali príliš veľkú finančnú záťaž.

V Nemecku, kde by zákon o inštalácii tepelných čerpadiel stál majiteľov domov o 7-tisíc až 8-tisíc eur viac ako inštalácia plynových kotlov, tvorcovia politiky rýchlo ustúpili. V tom čase však už prudko vzrástol počet členov krajne pravicových strán.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ľudia už cítia zmeny klímy na vlastnej koži. Čo hrozí o desať rokov? Čítajte 

Lee Beck, riaditeľ oddelenia pre Európu a Blízky východ v energetickom think tanku Clean Air Task Force, uviedol, že lepšou cestou k trvalej zmene môže byť formulovanie klimatických politík na základe ekonomických výhod a energetickej bezpečnosti. Takýto prístup doteraz uplatňoval americký prezident Joe Biden, ktorý sa zameral skôr na daňové úľavy a výhody pre elektrické vozidlá a tepelné čerpadlá než na priame zákazy.

Európa sa doteraz vyhýbala kultúrnej a politickej polarizácii klimatických tém, aká trápi Austráliu a Spojené štáty. S krajnou pravicou, ktorá získava čoraz väčší podiel hlasov, sa to však môže zmeniť.

„Obávam sa ďalšej politickej polarizácie klimatickej otázky – a jej upevnenia,“ povedal Beck.

Niektorí politickí analytici predpovedajú v júnových voľbách do Európskeho parlamentu veľký posun doprava. Ak k tomu dôjde, mohlo by to spomaliť ekologickú transformáciu, ktorú Európa doteraz viedla.

„Mohli by sme byť svedkami pomerne výrazného zníženia počtu nových opatrení,“ povedal Voeten.