Úradníčka poslala Hlasu desaťtisíc. Dnes šéfuje pobočke úradu práce

BRATISLAVA. Pred rokom darovala strane Hlas peniaze, dnes už sedí ako jej nominantka v kresle šéfky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom.

Regionálne pobočky úradu práce patria pod ministerstvo práce, ktoré vedie Erik Tomáš z Hlasu. Michaela Štefanovičová do funkcie nastúpila v januári ako dvadsaťosemročná.

Predtým pracovala v trnavskej regionálnej pobočke Pôdohospodárskej platobnej agentúry ako kontrolórka trhových opatrení. Povedala to pre regionálnu televíziu Pohoda.

Štefanovičová poslala minulý rok Hlasu dar desaťtisíc eur. Podľa katastra nehnuteľností vlastní v Bzinciach pod Javorinou rodinný dom, ktorý získala darovacou zmluvou. Dom je však zaťažený hypotékou.

Desaťtisíc eur poslal Hlasu minulý rok aj Miroslav Kovačovič, ktorý je podľa fotografií na sociálnych sieťach zrejme Štefanovičovej partnerom. Obaja v prezidentskej kampani podporovali Petra Pellegriniho.

Zoznam darcov zverejnil Hlas na konci marca. Štefanovičová na ňom nie je jediná, ktorá sa dostala po parlamentných voľbách do funkcie.

V Trenčíne sa šéfom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny stal Mário Zajac, ktorý poslal strane v roku 2023 päťtisíc eur.

Zajac dlhé roky pôsobil vo vedení štátnych zbrojoviek ZTS – Špeciál, ZVS Holding a Konštrukta – Defence. V roku 2020 kandidoval do parlamentných volieb za Smer, v roku 2018 za miestneho poslanca v Dubnici nad Váhom za koalíciu Smer a SNS.

Koristnícky prístup

Prednostkou Okresného úradu v Nitre sa stala Beáta Áčová. Býva v obci Branč pri Nitre, má rovnakú adresu trvalého pobytu ako Richard Áč. Podľa dátumu narodenia ide zrejme o jej syna.

Áč je manželom Moniky Áčovej, ktorá poslala Hlasu minulý rok 20-tisíc eur. Ich vzťah ukázala analýza katastra cez portál Transparex.

Monika Áčová má firmu Lukmon Gastro, ktorá prevádzkuje reštauráciu v Nitre. Podľa Finstatu mala v roku 2023 tržby 300-tisíc eur a zisk 1500 eur. Významnejší zisk mala naposledy v covidovom roku 2020, a to 38-tisíc eur.

Prednostka Beáta Áčová pracovala podľa svojho životopisu naposledy ako pedagogička na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ako vedúca oddelenia kontroly a sťažností vo Fakultnej nemocnici Nitra.

Štefanovičovú, Zajaca aj Áčovú denník SME požiadal o reakciu, do uzávierky však nikto z nich nereagoval. Rovnako ani strana Hlas.

To, že sa darcovia strany či ich rodinní príslušníci stanú neskôr nominantmi strany do rôznych funkcií, nepovažuje Michal Piško z Transparency International za problém.

„Špeciálne v prípade, ak sa takáto strana k svojim nominantom otvorene hlási a za ich výkon preberá aj zodpovednosť,“ vysvetľuje Piško. „Na druhej strane je úplne namieste a dokonca vo verejnom záujme, ak sa médiá a aktívni občania o tieto prepojenia bližšie zaujímajú.”

Problémom je podľa Piška v súčasnosti skôr nadužívanie priamych politických nominácií na úkor odborných. „Hoci politické nominácie sa nadmerne objavovali za každej vlády, aktuálna garnitúra koristnícky prístup k verejnej sfére posunula opäť o roky dozadu,“ myslí si.

Nejasnosti už boli

Keďže Hlas vznikol až tesne po voľbách 2020, v opozícii nedostával žiadny príspevok od štátu. Peniaze na fungovanie a volebnú kampaň musel získať od darcov alebo si požičať v banke.

Zo zoznamu darcov, ktorý strana zverejnila, vyplýva, že v roku 2023 získal Hlas na daroch takmer 420-tisíc eur.

Časť darcov tvoria poprední predstavitelia Hlasu či primátori. Najvyšší dar, 80-tisíc eur, poslal podnikateľ z Banskej Štiavnice Rastislav Ondrejmiška. Rok predtým poslal 30-tisíc eur.

Ondrejmiška ešte v roku 2018 presviedčal Okresný súd v Bratislave, že sa mu nedarí v podnikaní, a žiadal sudkyňu, aby zamietla požiadavku zvýšiť výživné na syna zo 73 na 400 eur mesačne. Upozornil na to Denník N.

Podnikateľ na súde tvrdil, že v čistom zarobí maximálne 400 eur mesačne a zo svojej firmy nemá žiadne príjmy, lebo je v strate.

Odvtedy sa podľa finančných výsledkov jeho firmy situácia veľmi nezlepšila. Ondrejmiška je dnes spoločníkom iba vo firme WINTEC Slovakia, ktorá mala minulý rok tržby 155-tisíc eur a zisk 15-tisíc eur. Predtým však bola štyri roky v strate.

Aj v prípade iných darov pre Hlas sa už objavili pochybnosti o ich dôveryhodnosti. V roku 2022 darovali strane Lukáš Mlynárik a zamestnanci jeho sociálneho podniku spolu 90-tisíc eur. Mlynárik údajne 50-tisíc, no podľa skorších zistení SME sa pri podnikaní zadlžil a toľko peňazí nemal.

Jeho zamestnanci Matej Barlok a Renáta Ivaničová, ktorí darovali po desaťtisíc eur, boli zase podľa Denníka N zdravotne znevýhodnení a Mlynárik za nich dostával dotácie.

Pred prezidentskými voľbami strana tvrdila, že bude kampaň financovať z darov sympatizantov. Napokon však neumožnila posielať dary priamo na otvorený účet a Peter Pellegrini na rozdiel od Ivana Korčoka ani ľudí priamo nevyzýval, aby mu posielali peniaze na stranícky účet.

Nie je teda jasné, ako financoval kampaň, ktorá podľa Transparency International prekročila zákonný polmiliónový limit. Zistiť sa to zrejme bude dať až zo zoznamu darcov, ktorý strana zverejní na budúci rok.