Zlyhala za slovenského štátu aj mečiarizmu, dnes šíri proruskú propagandu. Načo je nám Matica?

Od svojho vzniku v roku 1863 prekonala dlhú cestu, na jej existenciu sa Slováci skladali v prvej veľkej úspešnej kampani. Prispievali na ňu aj Česi a Tomáš Garrigue Masaryk bol jedným z najštedrejších podporovateľov. Jej členmi boli aj Židia, aktívne spolupracovala s Ukrajincami. Bola nadstranícka a s jasnou európskou orientáciou.

Len máločo z toho sa dnes spája s Maticou slovenskou. Podľa kritikov je reliktom z čias dávno minulých a s minimálnou sebareflexiou. Zlyhala v najtemnejších obdobiach našich dejín, dodnes oživuje tiene nacionalizmu, podlieza politikom a nedokáže komunikovať s moderným Slovenskom a jeho potrebami.

„Konštruktívna diskusia o jej mieste chýbala už pri obnovení matice v roku 1919. Odvtedy prešlo ďalších sto rokov a v spoločnosti sa objavujú kritické ohlasy na jej pôsobenie v 21. storočí. Úlohou matičiarov i politikov je neignorovať tieto hlasy, ale naopak – viesť debatu,“ hovorí historik LUKÁŠ KRAJČÍR, ktorý sa zaoberá dejinami spolkov na Slovensku.

Matica sa opäť dostáva do pozornosti, podporuje vládu Roberta Fica, ktorá jej navýšila dotáciu, nedávno zarezonovala pri pláne vlády zriadiť etickú komisiu, ktorá má ohliadať na objektivitu verejnoprávneho telerozhlasu. Pritom sami navrhovatelia pochádzajú z prostredia konšpiračnej scény a matica šíri kremeľské dezinformácie.

Matica slovenská je dnes pre mnohých skostnatenou inštitúciou, ktorá namiesto vedy a kultúry robí politiku a vzbudzuje oveľa viac pochybností o svojom opodstatnení ako reálnej práce pre pestrú spoločnosť na Slovensku. Čím to je?

Debaty o tom, aké má mať matica postavenie a či má zmysel jej existencia, sa vedú už dlhší čas, zaznievajú z rôznych strán, veď je platená zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí všetkých občanov. Je to aj otázka na funkcionárov matice, či si uvedomujú kritické hlasy a do akej miery na ne vedia a chcú reagovať a či existuje dostatočná sebareflexia v tom zmysle, že kritický pohľad je oprávnený.

Historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Lukáš Krajčír. (zdroj: Jozef Jakubčo)

Matica vznikla v 19. storočí, v roku 1863, čo vtedy ľudia od nej očakávali?

Matica slovenská bola produktom danej doby, keď vtedajšie uhorské politické elity v zmysle svojich nacionálnych maďarizačných snáh nechceli podporovať rozvoj identity nemaďarských národov v Uhorsku. Slováci si chceli pestovať vlastnú vedu, kultúru, osvetu, to však nemohli na pôde ríšskych inštitúcií, tobôž uhorských. Na 19. storočie to bola dosť inovatívna koncepcia. Ľudia mali, obrazne povedané, ako včely nosiť peľ do úľa, teda sami prispievať na tri deklarované aktivity matice, na vedeckú, kultúrnu a osvetovú činnosť, keďže im v tom vládna moc nešla v ústrety.

Litografia z 19. storočia s budovou Matice Slovenskej v Martine. (zdroj: Východoslovenské múzeum v Košiciach, inv. č. K 8907, Slovakiana)

To je dosť moderný prístup, však? Presne ako dnešné mimovládne organizácie: keď niečo chceli, nespoliehali sa, že to štát či niekto iný urobí za nich, ale sami si vyhrnuli rukávy.

Určite áno. Ani dnes mimovládne organizácie nemá aktuálna štátna moc veľmi v láske, tak ako kedysi maticu nemala tá uhorská. Je to paradoxné, ale práve útoky štátnej moci na takéto spolky vedia spoločnosť zomknúť. Vznik matice treba vnímať aj v kontexte nacionalizmu 19. storočia. Inde v Európe sa zakladali vedecké inštitúcie, Francúzi, Nemci mali vlastné. A čo my Slováci? My ich nemôžeme mať?, pýtali sa mnohí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Stračina s Gruskom priviedli do štúdia len z Oravy 180 účinkujúcich Čítajte 

Teda Slováci nemali ani vedecké inštitúcie, ani múzeum, divadlo. Matica to mala nahradiť?

Áno, ale matica ako taká nie je vynálezom Slovákov. Aj iné slovanské národy v iných krajinách to cítili tak, že im v týchto oblastiach boli upierané práva. Napríklad Chorváti v Uhorsku, Poliaci v Rakúsku, Lužickí Srbi v pruskom, respektíve nemeckom priestore.

Vytvorili teda alternatívnu celonárodnú inštitúciu pre vedecké, kultúrne a osvetové aktivity, ktoré sa z nacionálnych dôvodov nemohli v celoštátnych plnohodnotne realizovať. Vznikla nielen Matica slovenská, ale aj česká, moravská, ilýrska, teda juhoslovanská, lužickosrbská, sliezska.

Budova Matice slovenskej v Martine. (zdroj: TASR)

Ako to financovali?

Vtedajší model financovania sa líšil od dnešného spôsobu financovania matice. Dnes skrátka dostane peniaze od štátu, nemusí podávať žiadne granty a podobne.

Inak povedané, nadbieha tej-ktorej vláde, aby jej dala viac?

To je ten rozdiel oproti pôvodnému modelu financovania. V roku 1863 na maticu prispievali konkrétni prispievatelia, niekto dal menej, niekto viac. Dnes sa na Slovensku veľa hovorí o úspešnej finančnej zbierke na zbrane pre Ukrajinu. Nemalo by sa však zabúdať, že podobne úspešná bola kedysi aj veľká finančná zbierka na maticu.

V akom zmysle?

Vtedajšia slovenská politická reprezentácia vedela nastaviť mediálny diskurz tak, aby táto inštitúcia vyznela ako potrebná. Ľudia dávali členské aj dary. Bola to jedna z prvých zbierkových kampaní Slovákov a určite jedna z najväčších.

Exlibris Matice slovenskej od Martina Benku. (zdroj: Stredoslovenská galéria, inv. č. G 6563)

Prispela na ňu viac ako stovka učiteľov a päťsto roľníkov a remeselníkov. K augustu 1863 vyzbierali úctyhodných 94-tisíc zlatých, to bola ohromná suma. Tisíckou prispel cisár, čo zvyšovalo renomé a aspoň navonok to oslabovalo pozíciu uhorských politikov, ktorí boli proti matici. Aj vtedy rôzni neprajníci hovorili, že načo sa to robí, aj tak je zbytočná, aj tak nikomu nepomôže. Ukázalo sa, že nemali pravdu a matica vznikla.

Ten fakt, ako sa na maticu ľudia vedeli pozbierať, vo mne vzbudzuje istú dávku hrdosti. Presne takú, ako keď ľudia prispievajú na mimovládky či na pomoc Ukrajine. Títo ľudia sú skutoční vlastenci.

Matica existovala len pár rokov, z hľadiska dejín to bola epizodická záležitosť. Čo sa dá zdôrazniť z jej činnosti, kým ju zastavili?

Bolo to viacero aktivít. Z tých deklarovaných mala problémy s osvetovou činnosťou, pretože zakladať miestne odbory jej nepovolili. Fungovala vlastne len v Martine. Vykonávala však prvú systematickú vedeckú činnosť, suplovala neexistujúce vedecké inštitúcie, vydávala knihy aj časopis Letopis Matice slovenskej s vedeckými príspevkami, aj keď, samozrejme, musíme to vnímať v kontexte doby.

Čo konkrétne?