Zuckerberg hodil všetky svoje problémy na novinárov. Kam smeruje Facebook a čo to znamená?

KALIFORNIA. Zakladateľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg v utorok nečakane ohlásil jednu z najväčších zmien za ostatné roky. Na jeho sociálnych sieťach Facebook, Instagram a Threads ukončí program overovania správ, fungujúci od roku 2016.

Nezávislé organizácie a renomované tlačové agentúry nahradí systém takzvaných komunitných poznámok (Community Notes) známy zo sociálnej siete X (bývalý Twitter) Elona Muska. V praxi to znamená, že obsah na platformách spoločnosti Meta budú pripomienkovať samotní používatelia.

Mark Zuckerberg postavil prezentáciu zmeny na téme slobody prejavu. V súvislosti s overovaním správ použil viackrát slovo cenzúra a priznal, že jeho platformy neprávom obmedzovali malé percento chybne vyhodnoteného obsahu – vzhľadom na obrovský počet používateľov to však znamenalo milióny príspevkov. Svojich vlastných moderátorov, ktorí majú na rozdiel od fact-checkerov právo zmazať obsah zo sietí, pritom nepriamo označil za politicky zaujatých.

Zmena sa nateraz týka len domovských Spojených štátov. V Európskej únii platia prísne pravidlá v podobe komplexnej legislatívy o digitálnych službách (DSA). Avšak Zuckerberg už avizoval, že spoločne s nastupujúcim prezidentom Donaldom Trumpom budú chcieť zatlačiť na krajiny, ktoré sa snažia regulovať americké korporácie.

Dôležitá preto bude odozva Európskej komisie, ktorá dohliada na dodržiavanie DSA a sankcionovanie jej porušovania. Viacerí odborníci sa už začínajú obávať o to, či sa EÚ dokáže tvrdo postaviť za vlastné pravidlá alebo sčasti ustúpi v rámci potenciálneho ekonomického konfliktu so Spojenými štátmi.

Univerzálna výhovorka

Novinárov a odborníkov na boj proti dezinformáciám pobúril spôsob, akým Mark Zuckerberg odkomunikoval plánované zmeny, ktoré majú v USA vstúpiť do platnosti v nadchádzajúcich mesiacoch. Overovateľom správ dal totiž nálepku cenzorov slobody prejavu, čím prispel k diskreditácii ich odbornej práce založenej na overiteľných faktoch.

Podporil tým dezinformačný naratív o tom, že na sociálnych sieťach aktívne dochádza k cenzúre nepohodlných názorov. Vďaka tomu sa oznámenie dočkalo vrelého privítania na dezinformačnej scéne.

Zuckerberg povedal, že ku vzniku fact-checkingového programu došlo v dobrej viere na základe neustálej kritiky médií, podľa ktorej boli dezinformácie hrozbou pre demokraciu: „Avšak overovatelia faktov boli príliš politicky zaujatí a zničili viac dôvery, ako jej vytvorili.“

Meta je už viac ako desaťročie ostro kritizovaná za jej podiel na šírení dezinformácií v súčasnej digitálnej dobe. Fact-checkingový program a partnerstvá s nezávislými fact-checkingovými organizáciami však od roku 2016 používala ako najčastejšiu výhovorku pre demonštráciu toho, že v tejto oblasti podniká adekvátne kroky.

Doteraz išlo v tomto smere o jej najsilnejšiu obhajobu. Meta sa chválila tým, že spolupracuje s desiatkami rešpektovaných organizácií vo viac ako stovke krajín sveta. Aktuálnymi vyjadreniami však Zuckerberg celý program zdiskreditoval a označil za nefunkčný.

Viaceré nedostatky programu pritom kritizovali aj samotní overovatelia správ, Meta však spätnú väzbu odmietala implementovať. Program sa tak v ostatných rokoch nedočkal zásadnejších zmien.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rózsa hymnu naladil na ezoterickú frekvenciu. Má ju rada aj krajná pravica (Dezinfomaják #11) Čítajte 

Zavádza Američanov

Zakladateľ Facebooku uviedol, že Meta sa dlhé roky zameriavala na odstraňovanie obsahu, no teraz sa chce zamerať primárne na obmedzenie chybných rozhodnutí.

V oznámení však miešal dve rozdielne oblasti. V mete fungujú dve rozdielne činnosti. Jednou je overovanie faktov, ktoré zahŕňa odhadom stovky novinárov po celom svete. A druhým 40-tisícové oddelenie dohliadajúce na bezpečnosť platforiem Mety, ktoré sa skladá z množstva interných a externých pracovníkov, napríklad moderátorov obsahu.

Medzi moderovaním obsahu a fact-checkingom je však obrovský rozdiel. Meta poskytuje overovateľom správ technické rozhranie pre identifikáciu virálnych, potenciálne nepravdivých správ. Novinári následne na základe vlastného úsudku a interných štandardov vyberajú konkrétne témy, ktorým sa budú venovať.

K témam následne píšu takzvané debunky – články, v ktorých rozoberajú sporné tvrdenia a uvádzajú ich na pravú mieru na základe overiteľných faktov, vyjadrení odborníkov či verejne dostupných dát a analýz.

Po zverejnení debunku sa pri predmetnom príspevku na Facebooku alebo inej platforme zobrazí upozornenie, že správu vyvrátili nezávislí overovatelia faktov. Používateľ dostane možnosť si zrušiť upozornenie a obsah si pozrieť, prípadne si otvoriť celý článok a získať potrebný kontext. Následne sa môže sám rozhodnúť, či bude obsahu pôvodného príspevku dôverovať.

Fact-checkeri nemajú právo zmazať obsah na Facebooku či Instagrame. Nemôžeme ich preto označovať za cenzorov.

Nepravdivý obsah navyše nezvykne mazať ani samotná Meta. V rámci filozofie jej programu preferuje, keď obsah ostane na sieti a používatelia, ktorí s ním interagovali, dostanú dodatočné upozornenie, že príspevok bol nepravdivý.

V rámci kompromisného prístupu Meta obsah iba penalizovala. To znamená, že výrazným spôsobom obmedzila jeho ďalšie šírenie sieťou. Nepravdivé príspevky teda neboli zmazané, ale algoritmus ich tak ochotne neponúkal ďalším používateľom.

Ak z platformy Mety zmizne nejaký obsah, typicky je to pre porušenie jej vlastných pravidiel, nejde o činnosť fact-checkerov, ale rozhodnutie samotných moderátorov spoločnosti alebo automatických moderačných systémov. Obsah nie je mazaný len preto, že obsahuje dezinformácie – tomu sa Meta dlhé roky vyhýba.

Zuckerbergove sťažnosti na fact-checkerov navodzujúce dojem, že ide o cenzorov odstraňujúcich obsah, sú preto veľmi zavádzajúce.

Bola to ich chyba, my to chceme napraviť

„Overovanie faktov a moderovanie nepatrí do rúk niekoľkých vybraných gatekeeperov, ktorí môžu ľahko vsunúť svoju zaujatosť do rozhodnutí. Je to demokratický proces, ktorý patrí do rúk mnohých,“ komentovala rozhodnutie Linda Yaccarino, šéfka sociálnej siete X, z ktorej si teraz Meta berie príklad.

Akékoľvek nedokonalosti fact-checkingového programu Mety sú však výlučne jej zodpovednosťou. Ide totiž o jej vlastný program, nad ktorým mala celý čas plnú kontrolu. Spoločnosť Marka Zuckerberga ho vymyslela, aby sama nemusela posudzovať, čo je a čo nie je pravdivé. Následne sama vybrala nezávislé organizácie, s ktorými bude spolupracovať.

Na tieto organizácie sú pritom kladené prísne podmienky. Musia byť členmi Medzinárodnej siete pre overovanie faktov IFCN, pričom získať certifikáciu je pomerne ťažké.

Na Slovensku Meta spustila svoj program v roku 2020, no až v lete 2023 sa jej členom stala prvá slovenská organizácia – fact-checkingový projekt Demagóg.sk. Dovtedy u nás zabezpečovala overovanie správ na Facebooku a Instagrame len francúzska tlačová agentúra AFP, ktorá na Slovensku väčšinu času zamestnávala len jedného overovateľa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kotlár si porozumel s Bombicom a fact-checkeri dostali posilu (Dezinfomaják #4) Čítajte 

Reči o politickej zaujatosti fact-checkerov taktiež nie sú na mieste. Meta totiž sama nastavila pravidlá svojho programu. Tým najkritizovanejším bola „imunita“ pre politikov, na ktorých sa program prakticky nevzťahoval.

Fact-checkeri mali zakázané overovať pravdivosť príspevkov zvolených politikov a politických kandidátov. Na Facebooku či Instagrame tak mohli klamať bez obmedzení, pokiaľ v príspevkoch nešírili napríklad nenávistné prejavy, ktorými by porušili pravidlá samotnej siete.

Meta je zodpovedná aj za vyvodzovanie zodpovednosti. Sama sa totiž rozhodla, že bude obmedzovať dosah nepravdivých správ. Svoj prístup mohla kedykoľvek zmeniť alebo upraviť.

To isté platí pre chybné vyhodnocovanie obsahu. Automatické systémy Mety sa snažia proaktívne vyhľadávať príspevky s obsahom, ktorý už fact-checkeri označili za nepravdivý. Pokiaľ systém chybne identifikuje príspevok ako šíriaci dezinformáciu, ide o zodpovednosť spoločnosti Meta.

Prehrali sme boj s dezinformáciami?

Hoci situácia nateraz nemá priamy dopad na slovenský trh, na dezinformačnej scéne už správa rezonuje. Zuckerbergov krok kritizujú aj slovenskí odborníci.

„Dnešným dňom skončil boj proti dezinformáciám. Prehrali sme. Podarilo sa ho prebrandovať na cenzúru,“ komentoval rozhodnutie expert na hybridné hrozby Victor Breiner.

Dodal, že dezinformačný naratív o útoku na slobodu slova viac ako desaťročie promovali ruské štátne médiá a prokremeľské kanály: „A my sme ich nechali.“

Podobne kritický bol odborník na komunikáciu Jakub Goda. Napísal, že snaha regulovať klamstvá je prehratá už dávno, no teraz hrozí, že platformy nebudú adekvátne zasahovať ani proti nelegálnemu obsahu a systematickému zneužívaniu platforiem.

„Formuje sa tu mohutný korporátno-politický front proti tomu, aby si aspoň iné štáty na čele s EÚ dokázali vymáhať nejaké pravidlá v online priestore,“ popisuje situáciu Goda.

„Podľa mňa je toto čas, keď má EÚ trvať na svojom a implementovať povinnosti vyplývajúce z DSA, nech sa deje čokoľvek,“ dodal expert na hybridné hrozby Daniel Milo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Extrémista Bombic zostane v Británii aspoň do polovice marca, prípad sa naťahuje Čítajte 

Cez palubu hodil aj vlastných

Americký štát Kalifornia je Mekkou tamojšieho technologického priemyslu. Najmä z dôvodu menších legislatívnych nárokov a výhodnejších daňových podmienok sa však niektoré zabehnuté spoločnosti presúvajú napríklad do Texasu. Aj tu je príkladom spomínaný Elon Musk.

Mark Zuckerberg nasleduje aj tento trend, no má pre to iné vysvetlenie. Obrovský tím Mety, ktorý sa stará o bezpečnosť a moderovanie obsahu, chce do Texasu presunúť kvôli obavám zo zaujatosti. Sľubuje si od toho úspech v snahe obnoviť dôveru používateľov.

Táto výhovorka Zuckerbergovi neprešla ani na jeho najnovšej sieti Threads. Desiatky používateľov mu začali vyčítať, že Texas je známy svojim dlhodobým náklonom k Republikánom a že zamestnancov len presúva do prostredia, ktoré môže mať ten istý problém.

Zuckerberg zároveň nijak nepodložil tvrdenie, že by jeho kalifornskí zamestnanci skutočne boli politicky zaujatí.

Teória verzus prax

Koncept komunitných poznámok na sieti X, ktorý chce Meta adoptovať, funguje na odozve od samotných používateľov. Ľudia registrovaní v programe komunitných poznámok môžu navrhnúť doplňujúci text, ktorý sa zobrazí pod konkrétnym príspevkom na platforme.

Pred zverejnením poznámky však musia ďalší používatelia hlasovať za jej užitočnosť. Systém sa zároveň snaží na základe predošlých hlasovaní používateľov zistiť, či sa na znení poznámky zhodnú ľudia zo širšieho názorového spektra.

Podľa X ide o spôsob, ako zabrániť zaujatosti a tomu, aby o poznámkach mohla rozhodovať početnejšia skupina z jedného alebo druhého názorového tábora.

Na zodpovedanie otázky, či si prístup Elona Muska plní svoju úlohu, ešte nie je k dispozícii dostatok výskumov. Jedným z dôvodov sú časté zmeny na platforme a fakt, že Musk obmedzil dostupnosť dát pre akademické účely.

Odborníci zároveň upozorňujú, že Mete sa nemusí podariť skopírovať funkciu a zabezpečiť jej fungovanie zamýšľaným spôsobom. Síce má fungovať na rovnakom princípe, no detaily zatiaľ nie sú známe. Navyše aj samotný princíp porovnávania odpovedí na základe názorového spektra má svojich kritikov.

„Tvar Zeme zostáva rovnaký bez ohľadu na to, či používatelia sociálnych sietí dospejú ku konsenzu,“ vysvetľuje spoluzakladateľ fact-checkingovej organizácie Lead Stories Maarten Schenk.

Alex Mahadevan z organizácie Poynter dlhodobo sleduje Muskov prístup a predpovedá, že snaha Mety zlyhá. Upozorňuje, že polarizovaná spoločnosť sa nevie zhodnúť ani na desatine navrhovaných poznámok, pričom len minimum z nich vyvracia škodlivé politické a medicínske dezinformácie.

Často sa tiež objavujú prípady zneužívania funkcie na satiru namierenú na autora alebo predmet daného príspevku. To znižuje dôveryhodnosť a vážnosť komunitných poznámok.

Taktiež je dôležité zdôrazniť, že používatelia navrhujú poznámky anonymne. Robia to zadarmo, bez potreby adekvátneho vzdelania alebo skúseností, či bez akejkoľvek zodpovednosti a riskovania svojej reputácie.

„Pri fact-checkeroch presne viete, o koho ide, kto ich financuje, akú majú metodiku a aké používajú zdroje, pretože sú toto všetko povinní uviesť,“ vysvetľuje Maarten Schenk.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zrušený účet a diplomatická pošta. Ako Slováci posielali peniaze agresorovi do Moskvy Čítajte 

Varovný prst pre Európsku úniu

Európska legislatíva je ešte stále pomerne čerstvá záležitosť, napriek tomu už Európska komisia udelila niekoľko stámiliónových pokút za jej porušovanie. Najnovšie vyšetruje TikTok pre podozrenia, že Rusi systematicky zneužívali platformu na ovplyvnenie prezidentských volieb v Rumunsku.

V súvislosti so Spojenými štátmi sa však odborníci obávajú širších dôsledkov návratu prezidenta Donalda Trumpa. Ide napríklad o hrozbu zavedenia ciel proti Európskej únii či vyhrážky vystúpením z NATO. Tie už prezentoval Trumpov viceprezident J.D. Vance, keď povedal, že po prípadných krokoch proti americkým platformám by USA mali zvážiť zotrvanie v spoločnej obrannej aliancii.

Dá sa preto predpokladať, že technologickí giganti a nová americká administratíva budú na Európsku úniu vyvíjať politický a ekonomický nátlak. Práve ten môže ovplyvniť pokutovanie porušovania legislatívy o digitálnych službách.

Prístup Európskej komisie môže mať vplyv aj na to, či si Meta dovolí pristúpiť k zrušeniu fact-checkingu aj v Európe. Hrozba miliardových pokút je totiž nateraz hlavnou prekážkou, ktorá môže Marka Zuckerberga od tohto kroku odrádzať.

Pre slovenský informačný priestor by išlo o významný krok, ktorý by viedol k ďalšiemu zhoršeniu beztak ťažkej situácie. Okrem zrušenia fact-checkingového programu totiž Zuckerberg avizuje, že na sieti znova povolí plnohodnotné šírenie politického obsahu, ktorý bol v ostatných rokoch utlmovaný. Viac politiky a menej overovania správ by tak vytvorilo lepšie podmienky pre šírenie dezinformácií a ruskej propagandy.