Máme sa lepšie, ako sa nám zdá. Slovensko nie je na tom až tak zle

V porovnaní s minulým rokom sme si v Indexe prosperity pohoršili o jednu priečku, za nami je už iba Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Najväčšími výzvami sú podľa analytikov Slovenskej sporiteľne pokles pracovnej sily, technologický pokrok a vláda práva spolu s udržateľnosťou verejných financií.

Jeden z faktorov, ktorý výrazne brzdí našu krajinu, je chýbajúca vízia. „Nestagnujeme len v Indexe prosperity, ale stagnujeme ekonomicky v podstate už viac ako dekádu. Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti”, hovorí Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne.

10fotiek v galérii Index prosperity Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Budeme pracovať aj v dôchodkovom veku?

V najbližších rokoch nás čaká výrazné starnutie obyvateľstva, čo bude predstavovať veľkú záťaž na verejné financie. Podľa prognóz Eurostatu sa do roku 2050 pracovná sila Slovenska zmenší o 340 tisíc obyvateľov, pričom zároveň, v porovnaní s rokom 2023, sa zvýši podiel ľudí nad 64 rokov a to až o 32 percent. V hre je teda udržateľnosť nášho dôchodkového systému, pričom už dnes je 80 % opýtaných presvedčených o tom, že dôchodok od štátu im nezabezpečí životný štandard, na aký sú zvyknutí počas produktívneho veku. Zároveň, miera úspor, ktoré dokážeme vytvoriť z príjmov, je na Slovensku dlhodobo pod priemerom Európskej únie a sme konzervatívni aj čo sa týka investovania. Napríklad v porovnaní s Českom menej využívame investičné produkty (22 % vs 42 %) a prichádzame tak o výnosy z dlhodobého investovania.

10fotiek v galérii Index prosperity Zdroj: Eurostat

Vyššie zapojenie mladých ľudí a ľudí v postproduktívnom veku do pracovného procesu by pomohlo znížiť dopady negatívnych demografických zmien na trh práce. Potvrdzujú to aj skúsenosti z bohatších štátov, kde v oboch kategóriách majú na trhu práce vyššiu participáciu. S tým však súvisí priemerná stredná dĺžka dožitia a dĺžka života v zdraví, ktorá je na Slovensku v priemere len 57 rokov a kultúrne a pracovnoprávne prostredie, ktoré má vplyv aj na ochotu ľudí sa do pracovného procesu zapojiť.

10fotiek v galérii Miera participácie Zdroj: Eurostat

10fotiek v galérii Miera participácie 15 – 24 Zdroj: Eurostat

„Ak sa ako krajina chceme pohnúť k prosperujúcej budúcnosti, potrebujeme zmeny. Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov či znížením byrokratickej záťaže. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. Na tomto poli však vidíme, že po veľmi slušnom tempe na začiatku dnes spomaľujeme,“ vysvetľuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.

Slovensko je migračne nezaujímavá krajina

Podľa údajov OECD takmer 10 % Slovákov žije v zahraničí a podľa údajov Eurostatu polovica z nich, takmer 270-tisíc, žije v inej členskej krajine EÚ. Na Slovensku nám pritom chýbajú vysokokvalifikovaní pracovníci. Potenciál by sme mohli hľadať aj v iných členských krajinách, nie sme však migračne zaujímavá krajina. Občania iných členských krajín tvoria iba 0,7 % našej populácie, najväčšia skupina z nich sú Česi. Napríklad u rakúskych susedov žije viac ako 18 % populácie s iným občianstvom ako rakúskym a v Estónsku, ktoré patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce krajiny je to 15 %.

Vysokokvalifikovaných odborníkov by sme mohli získať aj z tretích krajín. Pre týchto ľudí existuje v rámci EÚ tzv. modrá karta, kde základnou podmienkou na jej získanie je vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania. V roku 2022 však Slovensko udelilo iba 14 modrých kariet. Pre porovnanie, susedné Česko udelilo 636 modrých kariet a Poľsko takmer 5000 ks a ďaleko vpredu je Nemecko s 82 tisíc udelenými modrými kartami. Títo ľudia by nám pritom priniesli potrebné know-how, kompetentnosť a skúsenosti.

10fotiek v galérii Modré karty 2022 Zdroj: Eurostat

Robotizácia môže pomôcť produktivite

Napriek tomu, že mnohí Slováci sa obávajú nástupu robotizácie a AI do pracovného procesu, pravdou je, že robotizácia významne pomáha rastu produktivity práce. S prílevom zahraničných investícií v prvej dekáde 21. storočia a po vstupe SR do EÚ sa aj u nás zahájil proces robotizácie, ktorý ale po roku 2016 začal stagnovať. Pre porovnanie, od roku 2016 narástol v susednom Česku počet robotov na 10 tisíc zamestnancov v spracovateľskom priemysle o 87 %, kým na Slovensku len o 16 %. O prácu však Česi kvôli robotom neprichádzajú, úroveň nezamestnanosti je u nich suverénne najnižšia v EÚ (pod 2 %).

10fotiek v galérii Robotizácia v EÚ Zdroj: Eurostat

Nestaráme sa o ľudský kapitál

Produktivita práce vyjadrená produkciou v reálnom vyjadrení na jednu odpracovanú hodinu na Slovensku od roku 2010 narástla o 30 %. Neprerušený rast sme na tomto horizonte sledovali až do roku 2021, kedy došlo, vplyvom pandémie, k miernemu poklesu. Rast miezd však, v porovnaní s produktivitou v danom časovom horizonte zaostáva. Potenciál zvyšovať mzdovú úroveň na Slovensku a aj produktivitu práce majú vysokokvalifikovaní a talentovaní pracovníci, ktorí však z našej krajiny odišli alebo sa odísť chystajú.

Inovačný potenciál Slovenska je v EÚ druhý najnižší

Súvisí to najmä s nerozvinutým trhom kapitálového financovania a úrovňou inštitúcií. Byrokracia, málo flexibilný pracovný trh, chýbajúce investičné zdroje, ale aj slabá spolupráca medzi podnikateľským prostredím a univerzitami znižujú náš potenciál. Zaostávame aj v počte startupov, okrem iného aj preto, lebo do výskumu a vývoja investujeme menej ako iní členovia EÚ (SK: 1 % v roku 2022).

10fotiek v galérii Global Innovation Index Zdroj: Atomico | WIPO

10fotiek v galérii Startupy v EÚ Zdroj: Atomico | WIPO

Dôležitou oblasťou je vzdelávanie, aj v tomto zaostávame. V PISA testovaní sme opäť nemali najlepšie výsledky. Inšpiráciu by sme mohli hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, v Estónsku. „Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve. Vie zmierniť sociálne rovnosti a podporiť lepšie výsledky študentov. Aj preto sa kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom veku stáva prioritu v mnohých krajinách,“ vraví Juraj Kotian, vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group.

10fotiek v galérii Podiel absolventov v STEM odboroch Zdroj: Eurostat

Ako sa posunúť od stagnácie k rastu

Napriek tomu, že štatistiky v Indexe prosperity nevyznievajú pre našu krajinu dvakrát pozitívne, s budúcnosťou Slovenska rozhodne treba rátať. Dôležité je, čo spravíme teraz. Slovenská sporiteľňa pripravila deväť bodov, ktoré sú pre budúcu prosperitu zásadné. V prvom rade je to jasná vízia na najbližších 10 rokov, ktorá by mohla vzísť z diskusie medzi štátom, súkromným a tretím sektorom. Ako vysvetľuje CEO Slovenskej sporiteľne Peter Krutil: “Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán – vlády, súkromného a mimovládneho sektora – ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia. Také, ktoré sa nebudú roky meniť, aby sme zachovali ich kontinuitu a predvídateľnosť práva pre ľudí a firmy. Ako zodpovedný líder chceme o tých veciach hovoriť a vytvárať podmienky k spolupráci.”

Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO