Nechcú zomrieť na fronte, no zahynú na úteku. Ukrajincom vyhýbajúcim sa vojne pomáhajú aj pašeráci

KYJEV, BRATISLAVA. Voda rieky Tisa vie byť zradná, jej brehy sú strmé a bahnité. Koryto často skrýva ostré balvany. Napriek tomu sa tisícky Ukrajincov radšej pokúsia rieku prekročiť, než by mali ísť bojovať.

Ak sa im to podarí, končia v Rumunsku. Viaceré prípady sa však už skončilo tragicky. Veľa z nich preto hľadá bezpečnejší spôsob úteku smerom na západ. Do krajín Európskej únie vrátane Slovenska sa snažia dostať pešo.

Muži sa snažia utiecť v čase, keď ukrajinská armáda varuje pred nedostatkom ľudských síl. Parlament preto v polovici apríla prijal prísnejší zákon o mobilizácii a úrady posilňujú kontroly na hraniciach.

U mnohých mužov však preváži strach o život. “Nie som nelojálny. Ktokoľvek, kto má príležitosť, odchádza. Chcem žiť, predovšetkým pre seba,” povedal pre britskú stanicu Sky News Ukrajinec Ivan, ktorý chcel prejsť cez Karpaty.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bránime z posledných síl, povedali poslancom generáli. Ukrajina schválila nový zákon o mobilizácii Čítajte 

Ukrajinský vojak Vladyslav Tonkoštan nedávno zadržal na brehu muža, ktorý sa chystal prejsť cez rieku. Dúfal, že sa stretne so svojou ženou a s deťmi, ktoré nevidel od začiatku vojny.

“Nemôžeme týchto ľudí súdiť,” hovorí pre denník New York Times poručík Tonkoštan. “Ak však všetci muži odídu, kto bude brániť Ukrajinu?” pýta sa.

Prechod cez rieku smrti

Ukrajinci sa rieku snažia najčastejšie prejsť cez malú obec Veľký Bočkov v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny.

“Rumunský breh na druhej strane rieky sa zdá klamlivo blízko,” píše reportér webu Ukrajinská pravda, ktorý sa na mieste bol pozrieť.

Ukrajinskí pohraničníci hovoria, že takmer každý deň chytia ľudí, ktorí sa pokúšajú utiecť z krajiny.

Niektorí sa cez rieku vydávajú, hoci nevedia plávať. Okrem gumených člnov sa pokúšali preplaviť už aj na matracoch. Pred podchladením sa niektorí snažia chrániť zabalením do igelitovej fólie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako motivovať dvadsaťročného muža, aby zomrel za vlasť? Čítajte 

Viac ako šesťtisíc ľudí sa pokúsilo preplávať rieku od začiatku ruskej invázie z februára 2022, tvrdia rumunské úrady. Pri pokuse dostať sa na druhú stranu zahynulo najmenej dvadsaťdva ľudí.

Úrady odhadujú, že utopiť sa mohlo viac mužov, ale telá sa nikdy nenašli. Ak ich pohraničná stráž zbadá včas, snaží sa zachrániť topiacich sa, dostať sa k nim je však niekedy nemožné. Miesto si preto vyslúžilo prezývku rieka smrti.

Pašeráci využívajú beznádej

Zúfalstvo sa snažia speňažiť pašeráci. Stal sa z toho pre nich lukratívny biznis, na ktorý sa preorientovali z pašovania cigariet.

Ceny za pomoc s prekročením hraníc sa pohybujú okolo deväťtisíc eur na človeka. Krátko po začiatku vojny bola cena zhruba tisícosemsto eur. Za prepašovanie batohu cigariet by nedostali ani dvesto eur.

Nezákonní prevádzači často mužov oklamú. Povedia, že sa s pohraničnou strážou dohodli, aby ich nechala prejsť, približuje Ukrajinská pravda. Keď sa muži dostavia na dohodnuté miesto, povedia im, že nastala zmena. Dajú im nafukovací čln alebo vestu a povedia, aby to riskli.

“Mnohí muži sa rozhodnú prekročiť rieku. Hovoria si, že je lepšie riskovať ako skončiť vo väzení – najmä keď vedia, že peniaze už nedostanú späť,” komentuje to ruský nezávislý portál Meduza.

Pohraničná stráž v okrese Mukačevo vlani rozbila 56 kriminálnych gangov, ktoré pomáhali Ukrajincom nelegálne opustiť krajinu v čase vojny, povedala pre NYT hovorkyňa stráže Lesja Fedorovová. Strážnici hliadkujú na zhruba 320 kilometroch hranice, z toho na 120 kilometroch pozdĺž Tisy.

Pašerákom za to hrozí niekoľko rokov vo väzení. Niektorí však tvrdia, že mužov chápu a chcú im pomôcť.

“Jednoducho nie sú pripravení zomrieť. Rozumiem, že možno nie som svätec. Ľudia však chcú odísť a začať žiť svoje životy. Nemôžem ich odmietnuť,” hovorí pre stanicu Sky News prevádzač s menom Stas.

Prechod pešo uňho stojí asi 5600 eur. Ak sú muži ochotní preplávať cez rieku, dostanú od Stasa zľavu zhruba 1800 eur. “Ak nevedia plávať, máme pre nich vybavenie. Musia si však priplatiť,” približuje.

Utekajú aj na Slovensko

Ukrajinci sa snažia nájsť aj bezpečnejší spôsob úteku. Pokúšajú sa prejsť cez hraničné kontroly, avšak s falošnými dokumentmi, cez Karpaty či cez pohraničné dediny.

Jednou takou je aj dedina Tarnivci neďaleko slovenských hraníc. Aj tam v minulosti prekvital biznis s pašovanými cigaretami, počas vojny ho však nahradilo nelegálne prevádzačstvo, hovorí starosta Koval Fedir.

Pašeráci si na svoje služby najímajú tamojších Rómov. Jedným z nich bol aj Andrij Benjak. Povedal, že ho zatkli, keď viedol dvoch Ukrajincov k slabo stráženému úseku hranice. Musel zaplatiť pokutu a stráviť týždeň vo väzení, píše o jeho príbehu NYT.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovensko zaznamenalo podľa Gašpara nárast nelegálnej migrácie z Ukrajiny Čítajte 

Slovenská pohraničná stráž pozdĺž zhruba stokilometrovej hranice s Ukrajinou od začiatku vojny chytila asi 1400 mužov. Cez hraničné priechody by ich z domova nepustili.

Za normálnych okolností by za pokus o nezákonné prekročenie hraníc mužov poslali naspäť na Ukrajinu. Pre ozbrojený konflikt v ich krajine ich však slovenské úrady nemôžu vyhostiť.

Slovenská vláda však bude hľadať spôsob, ako ich na Ukrajinu vrátiť. Hovorilo sa o tom aj na nedávnom zasadnutí ukrajinskej a slovenskej vlády v Michalovciach.

“Sme limitovaní Európskou úniou, ale dohodol som sa aj s pánom ministrom, že budeme hľadať riešenie, aby sme toto memorandum mohli podpísať,” povedal vtedy minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu.

Ukrajine chýbajú ľudia

Na Ukrajine pre vojnu platí stanné právo, muži od osemnásť do šesťdesiat rokov krajinu nesmú opustiť.

Úrady berú pokus o útek pred odvodom ako priestupok. Mužov nahlásia ukrajinskej bezpečnostnej službe SBU, polícii a miestnemu vojenskému odvodovému úradu. O tom, či človek, ktorý sa pokúša utiecť, dostane predvolanie, rozhoduje odvodový úrad, nie pohraničná služba.

Po prechode hraníc sa často snažia dostať do ďalších európskych krajín, kde sa uchádzajú o štatút utečenca. Potom by ich už daná krajina nemohla poslať naspäť na Ukrajinu.

Ukrajinské úrady však mužov potrebujú. Na diaľniciach v blízkosti hraníc preto vznikli kontrolné stanovištia. Pozdĺž hranice umiestnili infračervené kamery a senzory, ktoré reagujú na ľudské kroky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico prispieť Ukrajine na muníciu odmietol. Slováci už vyzbierali 1,7 milióna a preskakujú sumou iné štáty Čítajte 

Ruskej armáde sa darí postupovať najmä na východe Ukrajiny. Rusi nás na fronte prevyšujú sedem- až desaťnásobne, povedal v polovici apríla poslancom parlamentu generál Jurij Sodol, ktorý velí jednotkám v Charkovskej, Doneckej a Luhanskej oblasti.

Európske krajiny sa Ukrajine zbierajú na muníciu, Spojené štáty prednedávnom odsúhlasili balík pomoci za 61 miliárd dolárov. Ukrajina však potrebuje aj ľudí, ktorí budú so zbraňami narábať.

Ukrajinský parlament preto v polovici apríla po mesiacoch debát schválil nový zákon o mobilizácii, ktorým má zabrániť mužom, aby sa vyhýbali komunikácii s odvodovými úradmi.

Krátko predtým prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktoré znížilo odvodový vek z dvadsiatich siedmich na dvadsaťpäť rokov.

Snaha vyhnúť sa frontu

Ukrajinci musia mať najnovšie pri sebe vždy dokumenty o tom, že sa zaregistrovali v odvodovom centre. Na požiadanie sa nimi musia preukázať.

Mnohí sa tomu snažia vyhnúť. Keď nedávno začali v Užhorode dokumenty na hraniciach so Slovenskom kontrolovať úradníci, ich kroky začali rýchlo zaznamenávať na sociálnej sieti telegram. V skupine Užhorodský radar sa dal sledovať ich pohyb po meste.

V skupine s názvom Kyjevské počasie zas riziko hliadok odvodových dôstojníkov v ukrajinskom hlavnom meste hlásia podľa slov ako “slnečno, zamračené či dážď”.

Mnoho mužov sa snaží dostať z krajiny ešte predtým, ako im doručia povolávací rozkaz. Keď sa tak však stane, väčšina z nich sa namiesto úteku dostaví na príslušný úrad, hovorí seržant Mychajlo Pavlov, veliteľ vojenského regrutačného úradu v Užhorode.

Hovorí, že ako účastník bojov im vie opísať front z prvej ruky a motivuje ich, že ak budú poctivo trénovať, zvýšia svoje šance na prežitie.

“Každý sa bojí smrti. Snažíme sa však, aby sa na to pozerali z inej perspektívy – z perspektívy prežitia,” cituje ho NYT.

Vojna na Ukrajine