Po rekordnom roku prišlo mierne vytriezvenie. Firmy zarobili vlani menej ako v roku 2022 (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Firmy nedokázali vlani zopakovať rekordný rok: Minulý rok bol pre slovenské firmy menej úspešným ako rok 2022. Síce spoločnostiam medziročne podrástli tržby a mierne klesli náklady na spotrebovaný tovar a energie, čistý zisk sa im napriek tomu znížil. Vyplýva to z analýzy portálu Finstat, ktorý zosumarizoval výsledky firiem, ktoré podali daňové priznanie za rok 2023 v riadnom termíne do 2. 4. 2024.

V roku 2023 dosiahli spoločnosti celkové tržby 96,3 miliárd eur, čo je o 1,9 miliardy eur viac ako v predošlom roku. Medziročne to predstavuje nárast o 2,1 %. V porovnaní s minuloročným rastom o 15,8 % sa tempo stúpania tržieb spomalilo.

„Vlani tvorilo 10 najväčších odvetví podľa výšky tržieb vyše 69 % tržieb všetkých spoločností. Najväčšiemu odvetviu – veľkoobchodu – sa tržby medziročne prepadli. Kým v roku 2022 stúpli sektoru tržby medziročne o viac ako 20 %, tak v roku 2023 klesli o vyše 3 %. K nárastu tržieb došlo v odvetviach ako maloobchod, stavebníctvo predaj a údržba vozidiel, elektrotechnika, energie a ťažba, zdravotníctvo a automobilový priemysel,“ priblížil analytik Finstatu Martin Lindák.

4fotky v galérii Vývoj tržieb slovenských firiem Zdroj: Finstat.sk

V odvetví veľkoobchodu trpeli najmä obchodníci s palivami – Power trade s.r.o. & co., k.s. alebo PETROLTRANS, a.s., ktorým po úspešnom roku 2022 klesli tržby o 10 %. Rok 2023 sa nevydaril ani veľkoobchodníkom v poľnohospodárstve, ide napríklad o spoločnosť ENAGRO, a.s., Agropodnik a. s. Trnava alebo GAMEX TRADING s.r.o. Tržby sa zmenšili aj obchodníkom s drevom či kovovým šrotom. Kým napríklad tržby obchodníka so šrotom ŽP EKO QELET a.s. rástli v roku 2022 medziročne o vyše 21 %, v roku 2023 klesli o necelú štvrtinu.

Napriek tomu, že tržby spoločností v roku 2023 rástli, tak zisk pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA) a aj čistý zisk odvetví klesali. „Zatiaľ čo v roku 2022 EBITDA stúpla medziročne o 1,6 %, o rok neskôr sa znížila o 3,3 %. Čistý zisk v rovnakom období klesol o 14,9 %, hoci v roku 2022 medziročne vzrástol o 10,1 % nad 5 miliárd eur,“ pokračoval Lindák.

Zajímavost : Ruský ministr financí Anton Siluanov uvedl, že vláda začne příští...

EBITDA medziročne najviac stúpla v odvetví služieb, a to o 309 %. Taký vysoký rast spôsobila najmä spoločnosť Debitum, a.s., ktorá v roku 2022 dosiahla stratu vyše 198 miliónov eur a o rok neskôr už len 10-tisíc eur. Keby sme nerátali s danou spoločnosťou, celková EBITDA by v odvetví rástla len o vyše 11 %.

Druhým najrýchlejšie rastúcim odvetvím bol cestovný ruch a gastro, v ktorom EBITDA stúpala naprieč celým odvetvím, a tak rast nebol spôsobený len jedným veľkým hráčom. Dôvodom bude postupný návrat k časom spred pandémie, počas ktorej firmy z odvetvia cestovného ruchu najviac trpeli. Ostatným odvetviam rástla EBITDA nižším a porovnateľným tempom, a to v rozmedzí od 12 do 24 %.

4fotky v galérii Odvetvia s najväčším rastom EBITDA Zdroj: Finstat.sk

Z odvetví, ktorým sa ukazovateľ EBITDA v roku 2023 znížil najviac, sú na tom najhoršie firmy z kovovýroby a hutníctva, kde EBITDA klesla o 46 % a z poľnohospodárstva a lesníctva, ktorých sumárna EBITDA klesla o vyše 31 %.

V prvom prípade tak vysoký pokles spôsobil U. S. Steel Košice, s.r.o., ktorému klesla EBITDA o vyše 70 % medziročne. EBITDA ale klesala aj iným veľkým hráčom, ako je ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia, s.r.o. alebo Železiarne Podbrezová a.s. skrátene ŽP a.s.

V druhom prípade zaznamenali straty viaceré spoločnosti z poľnohospodárskych podnikov alebo zo spracovateľov dreva. Najziskovejšiemu podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik klesol ukazovateľ EBITDA z vyše 36 miliónov eur v roku 2022 na 21 miliónov v roku 2023. Z oblasti poľnohospodárstva išlo o spoločnosti s dánskym kapitálom – Donau farm Blahová, s. r. o. alebo Donau farm Kalná, s.r.o. S horšími výsledkami v poľnohospodárstve a lesníctve práve súviseli aj výsledky v odvetví dreva a papiera.

Nielen Attila Végh urobil chybu. Za kauzu je spoluzodpovedný aj jeden z jeho sponzorov: Najznámejší slovenský MMA bojovník Attila Végh pred nedávnymi prezidentskými voľbami verejne podporil Petra Pellegriniho. Tento krok ho vyšiel poriadne draho, keď v priebehu uplynulých troch týždňov prišiel hneď o niekoľko lukratívnych sponzorov.

Celú kauzu odštartovala automobilka Renault, ktorá tvrdí, že mal zostať apolitický a že o ďalšiu spoluprácu s ním nemá záujem. Jej kroky nasledoval výrobca bagiet Pierre Baguette, ktorému sa nepáčil Véghov nekultivovaný spôsob komunikácie na verejnosti a minulý týždeň s ním spoluprácu rozviazal aj pivovar Heineken, podľa ktorého zas Végh nedodržiaval pravidlá Etického kódexu.

Zajímavost : Smutný konec slavné návrhářky: jde do vězení za pašování krokodýlích kabelek

O aktuálnych kauzách Attilu Végha, postupe firiem, ktoré s ním rozviazali spoluprácu, ale aj o ďalších nástrahách influencer marketingu sa rozprávala kolegyňa Katarína Runnová s marketingovou konzultantkou, ktorá vniesla do prípadu oveľa viac svetla.

Podvodný eshop vymámil od ľudí tisíce eur a nedodal sľúbený tovar: Portál Index prináša príbeh oklamanej zákazníčky eshopu RightDeal.sk. Tá si v polovici marca cez tento eshop objednala televízor za 330 eur.

Na prvý pohľad sa tento internetový predajca tvári ako klasický online obchodník s elektronikou, vybavením do domu či záhrady. Kupujúcich láka na ceny, ktoré sú oproti konkurencii nižšie.

Ako však poukazuje Index v posledných týždňoch sa naň valí kritika. Na porovnávači Heureka.sk ho odporúča len 28 percent zákazníkov. Mnohí sa sťažujú, že e-shop s nimi nekomunikuje, že z neho nedostali ani tovar, ani späť svoju platbu. Viac sa dočítate v nasledujúcom článku.

Číslo týždňa

Nálada slovenských podnikateľov a spotrebiteľov sa v apríli oproti predchádzajúcemu mesiacu mierne zlepšila. Podľa Štatistického úradu SR úroveň indikátora ekonomického sentimentu (IES) sa medzimesačne zvýšila o 2,5 bodu na hodnotu 106,5. Zlepšili sa hodnotenia štyroch z piatich jeho zložiek. V porovnaní s minulým rokom bola ekonomická nálada pozitívnejšia o 3,8 bodu, oproti dlhodobému priemeru sa zlepšila o 0,5 bodu.

Graf týždňa

Častým argumentom ľavičiarov býva, že za kriminalitu môže chudoba. Ako však môžete vidieť v tohtotýždňovom grafe, v USA to rozhodne neplatí. Chudobní Afroameričania totiž násobne viac páchajú kriminalitu (násilná trestná činnosť) v porovnaní s bielym obyvateľstvom.

4fotky v galérii Chudoba vs. kriminalita Zdroj: Aktuality.sk

Zahraničie

Deutsche Welle: Mnohým ekoaktivistom vôbec nejde o čistejšiu planétu. Dôkazom je odstavenie zvyšných jadrových blokov v Nemecku. Ako totiž informoval portál Deutsche Welle, nemecký politický časopis Cicero minulý týždeň uviedol, že predstavitelia ekologickej strany Zelených konali „podvodne“, keď ignorovali rady odborníkov a snažili sa pokračovať v postupnom odstavovaní jadrovej energie, ktoré bolo plánované od roku 2011.

Vláda sa snažila posilniť dodávky energie po ruskej invázii na Ukrajinu, v dôsledku ktorej sa Nemecko zbavilo ruského zemného plynu. Na základe rozhodnutia súdu získal týždenník dokumenty ministerstva hospodárstva týkajúce sa plánov na predĺženie životnosti posledných nemeckých jadrových elektrární. Dokumenty obsahovali e-maily, poznámky, zápisnice zo stretnutí a listy.

Časopis okrem iného skonštatoval, že odborníci platení ministerstvami, ktorí tvrdili, že jadrové zariadenia sú stále bezpečné na prevádzku, boli ignorovaní a že niekedy boli ich posudky zámerne falšované.

Zajímavost : Stane se Puig nejdůležitější IPO na španělském trhu?

Redakcia Cicera obvinila ministra hospodárstva Roberta Habecka, že počas televízneho rozhovoru vo februári 2022 zavádzal verejnosť. Ten totiž poprel, že by predĺženie životnosti jadrových zariadení by pomohlo energetickým potrebám Nemecka počas zimy.

ABC News: Jednou z najhorúcejších tém na finančných trhoch je aktuálne japonský jen. V pondelok tento týždeň sa totiž prepadla na najnižšiu úroveň od roku 1990, keď dosiahol úroveň 160 jenov za americký dolár. Na tejto úrovni sa však dlho japonská mena nezostala a v priebehu hodiny posilnila na úroveň 156 jenov za dolár. Takýto rýchly pohyb naznačuje, že do hry vstúpila japonská centrálna banky, ktorá prišla na pomoc svojej slabej mene.

Jen bol dlho pod tlakom, keďže Bank of Japan udržiavala úrokové sadzby na mimoriadne nízkej úrovni, aby podporila vyššiu infláciu vo svojej ekonomike. Až minulý mesiac ukončila svoju politiku udržiavania základnej úrokovej sadzby pod nulou. Posledné rozhodnutie Bank of Japan o sadzbách prišlo v piatok, keď ponechala úrokové sadzby na rovnakej úrovni.