Výhody eura prevažujú nad nevýhodami, tvrdí exminister Mikloš

Pre malú a otvorenú ekonomiku, ako je slovenská, výhody eura prevažujú nad nevýhodami. Zdôrazňuje to exminister Ivan Mikloš pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie (1. 5. 2004) a 15. výročia prijatia eura (1. 1. 2009).

Stabilita

„Ide najmä o stabilitu meny, euro je výrazne stabilnejšie ako malé meny, a tým pádom aj stabilnejšie ekonomické prostredie, najmä pre vývozcov a dovozcov, nižšie výkyvy inflácie a úrokových mier, nižšie transakčné náklady (poplatky na výmenu mien) a tiež vyššie reputačné benefity. Okrem toho členstvo znamená aj to, že krajina sedí za stolom, za ktorým sa rozhoduje o zásadných veciach spoločnej európskej ekonomickej politiky,” doplnil Mikloš pre TASR.

Ak by Slovensko pred 15 rokmi neprijalo euro, zvládlo by to podľa Mikloša síce aj bez neho, ale s eurom to zvládlo lepšie. „A myslím si, že aj Česku by sa s eurom darilo lepšie,” podotkol. Zároveň však podľa neho platí, že euro nie je z hľadiska úspechu či neúspechu krajiny rozhodujúce.

„Rozhodujúca je zodpovedná a kompetentná politika vlády a to, či vláda robí potrebné reformy, alebo nie. To je hlavný dôvod, prečo sme zhruba do roka 2012 českú ekonomiku dobiehali, ale už nám vyše desať rokov znovu uniká.

Zajímavost : Machala v RTVS spochybnil guľatosť Zeme, dostal za to spŕšku vtipov. Odpoveď mu poslal známy vedec

Vstup do eurozóny za Fica

Mikloš pripomína, že o vstupe do eurozóny rozhodla druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006) na začiatku svojho volebného obdobia. „Rozhodnutie bolo prijaté spoločne s Národnou bankou Slovenska a predpoklady na vstup (plnenie tzv. maastrichtských kritérií) boli splnené najmä vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády. Slovensko bolo v tom čase považované za najreformnejšiu krajinu na svete. Vďaka tomu sme potom rýchlo (v novembri 2005) vstúpili do systéme ERM II, tzv. predsieň eurozóny,” spomína Mikloš.

Zajímavost : České Slovensko, krajina bez dejín v zajatí histórie (píše Michal Havran)

Keď Slovensko vstúpilo do eurozóny, vládol už kabinet Roberta Fica. „Ficova prvá vláda (2006 – 2010) už žiadne reformy nerobila a v zásade ani nemusela. Zdedila najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európe, v roku 2006 rast 8,4 % a v roku 2007 dokonca viac ako 10 %, a k úspešnému zavŕšeniu vstupu do eurozóny od 1. 1. 2009 najviac prispela dvomi vecami, ktoré neurobila. Nezrušila plán vstupu do eurozóny a nezrušila reformy Dzurindových vlád, hoci vo voľbách 2006 sľubovala, že ich všetky zruší,” doplnil Mikloš.