Citovali Churchilla, Reagana aj Ševčenka. Ako v USA schvaľovali pomoc Ukrajine

WASHINGTON, BRATISLAVA. Snemovňa reprezentantov, dolná komora amerického Kongresu, v sobotňajšom hlasovaní krátko pred 20:00 bratislavského času schválila balík peňazí určený na ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine.

Po mesiacoch politických súbojov sa balík v hodnote 61 miliárd dolárov podarilo presadiť po tom, ako republikánsky predseda Snemovne Mike Johnson rozdelil pôvodný balík schválený v Senáte na viacero podskupín.

V Snemovni reprezentantov majú väčšinu republikáni, ktorí doposiaľ ďalšie miliardy pre Ukrajinu odmietali podporiť. Johnsonovi sa však podarilo vyrokovať podporu od časti republikánov, ktorí spolu s demokratmi zákon presadili pomerom 311 za a 112 proti. Za zákon pritom hlasovalo aj 101 republikánskych reprezentantov.

Keďže oproti pôvodnej verzii schválenej v Senáte zákon zmenil podobu, Senát ho bude musieť schváliť nanovo. V hornej komore Kongresu však majú väčšinu demokrati, podobná politická dráma sa preto neočakáva. Podobne je aj prezident Joe Biden pripravený zákon čo najrýchlejšie podpísať.

Britská stanica BBC informovala, že prvé dodávky munície by na Ukrajinu mohli prísť už týždeň po schválení zákona.

Munícia aj pôžičky

Hlasovaniu predchádzala rozprava, v rámci ktorej začínalo byť jasné, že Johnsonov balík vojenskej pomoci pre rôzne oblasti sveta je už politicky priechodný.

Bezprostredne pred hlasovaním neprešla séria pozmeňujúcich či procedurálnych návrhov, ktorými sa konzervatívnejšia časť republikánov snažila zákon zmeniť, prípadne zabrániť jeho prijatiu.

Zo 61 miliárd dolárov je pritom iba 13,8 miliardy určených na nákup zbraní pre Ukrajinu. Ďalších 9 miliárd sú “odpustiteľné” pôžičky a tretina balíka je určená na doplnenie arzenálu amerických ozbrojených síl.

Časť stúpencov zákona predstupovala pred mikrofóny s ukrajinskými vlajočkami na sakách. “Ruské víťazstvo na Ukrajine podkope dôveryhodnosť Spojených štátov,” vyhlásil republikán z Alabamy Mike Rogers.

S blížiacim sa hlasovaním o samotnom zákone v miestnosti stúpali vášne, časť kongresmanov mávala ukrajinskými vlajkami, čo bolo v rozpore s rokovacím poriadkom.

Snemovňa nakoniec schválila celý Johnsonov balík, teda aj vojenskú pomoc Izraelu, humanitárnu pomoc pre Gazu či investície do pacifickej oblasti.

Johnsona pritom tento úspešný politický manéver môže stáť post predsedu Snemovne. Tvrdé jadro republikánov mu zazlieva spoluprácu s demokratmi a avizovalo, že sa Johnsona pokúsi odvolať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hlasovanie vo Washingtone vysiela jasný odkaz Kremľu (reakcie svetových lídrov) Čítajte 

Hranice, štátny dlh a žiadna stratégia

Hlavným argumentom oponentov pomoci bolo uprednostnenie domácich problémov. Konzervatívne jadro republikánov v Snemovni akcentovalo najmä lepšiu ochranu hranice medzi Mexikom a USA, ktorou okrem nelegálnych imigrantov prechádza aj pašovaná droga fentanyl.

“Nemôžeme podriadiť našu národnú bezpečnosť inej krajine. Sami máme vážnu krízu na našej hranici,” vyhlásila počas rozpravy Kat Cammack, republikánska poslankyňa z Floridy.

Ukrajina ani nie je členom NATO, vyhlásila ďalšia republikánska kongresmanka a radikálna stúpenkyňa Donalda Trumpa Marjorie Taylor Greene. Dodala, že Kongres by sa mal sústrediť na zníženie inflácie a amerického verejného dlhu.

Republikáni zákonom opakovane vyčítali, že administratíva prezidenta Joea Bidena nevytýčila žiadnu stratégiu toho, čo chce za peniaze amerických daňových poplatníkov dosiahnuť, ani taktiku, ako to chce dosiahnuť. V prípade Ukrajiny nikto dnes nevie, čo je to “úspech,” zaznelo v rozprave.

“Toto nie je férový boj. Hrubý domáci produkt Európske únie je deväťkrát vyšší ako ten ruský. Populácia je trojnásobná. Európska únia by mala robiť viac,” vyhlásil republikánsky kongresman Keith Self z Texasu. Keby EÚ a Spojené kráľovstvo urobili v minulosti viac, dejiny sa mohli odvíjať inak, tvrdí. Americká pomoc podľa neho motivuje Európu, aby nekonala dosť dôrazne.

Demokrati citovali Ševčenka aj Churchilla

Hoci Európa sa na americký Kongres pozerala najmä z pohľadu vojny na Ukrajine, v rozprave najmenej rovnako často zaznievali apely na ďalšie priority americkej zahraničnej politiky – osobitne pacifický región a Blízky východ. Tieto dve oblasti kongresmani často predostierali s väčším akcentom ako Ukrajinu.

Demokratickí kongresmani často akcentovali potrebu podporiť Izrael proti Hamasu či Filipíny a Taiwan proti agresivite čínskeho režimu.

Niektorí z kongresmanov hovorili s ukrajinskými farbami na sakách. Putinovu situáciu na Ukrajine viacerí stotožňovali s úspechom “osi zla” Moskva-Peking-Teherán-Pchjongjang.

Medzi stúpencami pomoci prevažoval názor, že Putin nemá dôvod zastaviť sa na Ukrajine, ak nebude zastavený. Viacerí rečníci spomínali druhú svetovú vojnu, britského premiéra Winstona Churchilla a jeho predchodcu Nevilla Chamberlaina, ktorý sa politikou appeasementu voči Hitlerovi snažil zachrániť mier v Európe. Prišlo aj na ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka.

“Radšej poslať na Ukrajinu náboje ako amerických chlapcov. USA musia mať odvahu pomôcť Ukrajine poraziť tyrana a autokrata. Je to naša morálna zodpovednosť, dnes musíme stáť pri Ukrajine,” povedala demokratka Rosa deLauro.

Ukrajina je na bode zlomu

Na amerických kongresmanov pred hlasovaním apeloval prezident Joe Biden či šéf CIA William Burns.

Bývalý britský vojenský veliteľ Sir Richard Barrons pre BBC povedal, že existuje vážne riziko, že Ukrajina tento rok vojnu proti Rusku prehrá. Ako hlavný dôvod pritom neoznačil situáciu na bojisku, ale možnosť, že Ukrajina bude mať pocit, že vyhrať jednoducho nedokáže.

“Keď sa dostane do takého bodu, prečo by ľudia chceli bojovať a zomierať za niečo, čo nie je ubrániteľné,” povedal. BBC pritom pripomenula, že Ukrajina sa k tomuto momentu ešte nedostala, no jej zásoby munície, protivzdušnej obrany, ale aj počet vojakov sa vážne znižujú.

Rusko má pritom dostatok ľudí, ktorých dokáže poslať na front, a jeho prevaha v delostrelectve je na fronte aktuálne 5:1, cituje BBC Barronsa.

Vojna na Ukrajine