NASA pošle do vesmíru nápad Johannesa Keplera
(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.
Hltajte príbehy.
Občas sa ma niekto opýta, aká je dobrá škola žurnalistiky – a toho človeka na druhej strane na moje prekvapenie prekvapí odpoveď. Hovorievam, že ak chcete vedieť písať, musíte predovšetkým veľa čítať. A ak chcete vedieť písať o vede, nevraviac vedu naozaj robiť, mali by ste čítať fantastiku.
Ak už pre nič iné, vedecká fantastika umožňuje preskúmať možnosti a varianty sveta, dovolí nám dotknúť sa hraníc možného. A dobrá vedecká fantastika to robí subtílne: vezme si nejakú technológiu, nejaký prírodný zákon či fenomén, trochu (niekedy aj o väčšiu trochu) posunie jeho možnosti a okolo toho vybuduje zmysluplný, konzistentný a vo svojej podstate udržateľný svet.
Bohapusté vymýšľanie nie je dobrá žánrová literatúra.
No pre vedu je dôležitá aj v čomsi inom: inšpiruje. Niektoré sny sa potom už nemusia zdať takým nedosiahnuteľnými, vlastne, sú len kdesi za rohom – len potrebujete kopu práce. Komunikačné satelity na našej obežnej dráhe sa tak najskôr objavili v diele Arthura C. Clarka, až potom lietali nad našimi hlavami.
Solárne plachetnice sa tiež najskôr objavili v nákresoch a v románoch, až potom v kozme. A práve jedna z nich sa teraz chystá na našu obežnú dráhu: ak všetko pôjde dobre, v utorok by z Nového Zélandu mala jedna drobná odštartovať.
Že takáto technológia funguje, vieme už od roku 2010. Vtedy do kozmu letel Ikaros, japonský experimentálny modul, ktorý dokonca preletel okolo Venuše. Teraz by mal letieť Advanced Composite Solar Sail System , pri ktorom chce NASA vyskúšať aj nejaké tie letové manévre.
Držme mu palce, pretože ak chceme raz cestovať ku hviezdam, solárny pohon môže byť dobrou alternatívou.
Bolo by to krásne demonštrovanie viac ako 400-ročných myšlienok Johannesa Keplera, ktorý v liste Galileovi Galileimu písal o osedlaní oblohy a o plachtách, ktoré raz budú prispôsobené nebeským vetrom.
A bola by to krásna pocta príbehom.
Objav týždňa
Ilustračné foto. (zdroj: TASR/AP)Zdá sa, že obrie vírusy mohli zohrať kľúčovú úlohu v evolúcii života. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na mikrobióm jedného z yellowstonských horúcich prameňov. Hovorí, že ak chceme porozumieť vývoju na našej planéte, mali by sme porozumieť dávnym vírusom a podmienkam, v ktorých fungovali.
Obrie vírusy či gigantovírusy veda objavila pred zhruba desaťročím. Sú akýmsi medzičlánkom medzi vírusmi (majú väčší genóm) a komplexnejším životom, a bývajú väčšie aj ako niektoré baktérie. Majú dokonca niektoré vlastnosti mikróbov.
Preskúmanie horúceho prameňa Lemonade Creek ukázalo bujný mikroskopický život, vedcov však najviac prekvapili niektoré proteínové spojenia medzi vírusmi a ich hostiteľmi. Zdá sa, že sú veľmi staré: tieto vzťahy medzi riasami a vírusmi môžu mať až jeden a pol miliardy rokov.
Krátke správy z vedy
Astronómovia vysvetlili dosiaľ najjasnejšiu explóziu vo vesmíre. Zaznamenali ju v roku 2022 a v jej srdci bola hviezda. Problémom však je, že na supernovu bola nielen príliš jasná, výbuch zároveň nevyprodukoval očakávané množstvo ťažších prvkov.
Vedci narazili na prvú organelu vnútri buniek, ktorá dokáže viazať dusík. Dosiaľ sa predpokladalo, že to dokážu len baktérie a aj rastliny na to potrebujú symbiotický vzťah s mikróbmi. teraz však takéto organely objavili v eukaryotických bunkách rias.
Staroveké rímske víno zrejme chutilo oveľa lepšie, ako sme sa donedávna domnievali. Predpokladalo sa totiž, že keďže samotné víno bolo trpké až veľmi kyslé, Rimania ho dochucovali medom či rôznymi bylinkami. Nová analýza nádob však ukazuje, že staroveké víno mohlo byť v porovnateľnej kvalite ako dnešné vína, ktoré sa robia tradičnými metódami.
Odporúčam počúvať
Odporúčam čítať
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO