Počuli sme obrovské explózie. Slovenka opisuje raketový útok na Černihiv

ČERNIHIV, BRATISLAVA. Informáciu o prvých obetiach dostali v čase, keď sa ešte stále schovávali v kryte pred ruskými raketami. „Všetci sme boli šokovaní. Každý písal svojim blízkym a naši priatelia a rodiny sa snažili zistiť, či sme v poriadku,“ pre denník SME povedala Andrea Najvirtová, riaditeľka mimovládnej organizácie Človek v ohrození, ktorá sa počas útoku na ukrajinský Černihiv nachádzala priamo v meste.

Hneď ako zaznel vzdušný poplach, smerovala Najvirtová spolu s kolegami do krytu, ale kým sa doň dostali, počuli tri výbuchy. „Boli to obrovské explózie. Videli sme stúpať dym z miesta, ktoré mohlo byť od nás vzdialené iba niekoľko kilometrov.“

Ruské stredajšie bombardovanie na severe Ukrajiny si vyžiadalo 18 obetí a 78 ranených. Rusko podľa gubernátora Černihivskej oblasti Viačeslava Čausa útočilo pomocou troch balistických rakiet Iskander, ktoré zasiahli oblasť pri centre mesta.

V kryte sa podľa Najvirtovej nachádzalo asi 40 ľudí, ktorí sedeli v rade za sebou – útočisko bolo renovované, ale pomerne dlhé a príliš úzke. Stoličky doň priniesli zamestnanci neďalekého hotela. „V kryte sme boli približne 30 minút, takže to bolo relatívne krátke, vzhľadom na to, že niekedy v krytoch ľudia strávia celé hodiny, ale ten pocit, že neďaleko vás zomreli ľudia pod útokmi rakiet…“

Najvirtová cestovala na Ukrajinu, aby symbolicky otvorila novú kanceláriu mimovládnej organizácie v Kyjeve, pretože Človek v ohrození rozširuje svoje pôsobenie zo Zakarpatskej oblasti smerom na východ do oblasti Kyjeva, Černihivskej a Sumskej oblasti. V Černihive boli pre obhliadku krytov, ktoré majú záujem rekonštruovať. „Išlo v podstate o monitorovaciu návštevu.“

Tím mimovládnej organizácie z krytu vyšiel, keď sa výstraha skončila. V čase, keď z mesta odchádzali, prechádzali okolo miesta, ktoré bolo ohraničené páskou. „Okolité budovy mali vybité sklá a ulice boli plné sanitiek,“ opisuje situáciu Najvirtová.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj situáciu skritizoval. „Nestalo by sa to, keby dostala Ukrajina dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany a keby odhodlanie sveta čeliť ruskému teroru bolo dostatočné,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Prípadná evakuácia

Časti Černihivskej oblasti boli na začiatku vojny pod ruskou okupáciou, až kým ich odtiaľ ukrajinské jednotky nevytlačili. Odvtedy bol sever Ukrajiny do značnej miery ušetrený od prudkých bojov, ale obce, ktoré ležia v bezprostrednej blízkosti hraníc, zažívajú ostreľovanie na dennej báze.

Keďže Černihiv, nachádzajúci sa približne 150 kilometrov od Kyjeva, je blízko ruských a bieloruských hraníc, dôležité je reagovať okamžite. „Vedeli sme, že čas na to, aby sme sa skryli, je naozaj krátky,“ uviedla riaditeľka mimovládnej organizácie.

To, že sú civilné obete v Černihive dôsledkom nedostatočnej protivzdušnej obrany, si myslí aj ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. „Na Blízkom východe sme videli, ako vyzerá spoľahlivá ochrana ľudských životov pred raketami. Ukrajinskí partneri majú potrebné prostriedky, aby nám pomohli zachrániť ukrajinské životy s rovnakou úrovňou efektívnosti,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti X.

Andrea Najvirtová v kryte v Černihive. (zdroj: Andrea Najvirtová)

Atmosféra v Černihive je podľa Najvirtovej pomerne napätá. „Ľudia sú rozhorčení zbytočnou stratou životov.“ Vysvetľuje, že v Černihive si obyvatelia odvykli od častých útokov a nová situácia, v ktorej sa bombardovanie v poslednom období v meste zintenzívnilo, ich zastihla nepripravených.

„Počuli sme o ľuďoch, ktorí sa rozhodli odsťahovať preč z pohraničných oblastí,“ povedala Najvirtová. „V tých posledných týždňoch sa vyskytli tiež prípady, keď Rusko využilo takzvanú stratégiu dvojitého zásahu (prvý úder, za ktorým nasleduje zásah na rovnaké miesto, ale už počas prebiehajúcich záchranných prác – pozn. red.), a preto sme zostali obozretní, aj keď sa poplach skončil.“

Situácia na Ukrajine je dlhodobo kritická a možnosť, že by mohla prehrať vojnu, sa v posledným období skloňuje čoraz častejšie. Najvirtová uviedla, že aj Ukrajinci sa pripravujú na eventuálne zhoršenie situácie. „Ľudia sa presúvajú a chystajú evakuačné plány v prípade, že by sa to zhoršilo,“ povedala s tým, že Človek v ohrození však pevne verí, že k niečomu takému nedôjde.

Podľa denníka Po litico je morálka medzi vojakmi ponurá, zničená neúnavným bombardovaním, nedostatkom pokročilých zbraní a stratami na bojisku – bojového ducha potrebného na víťazstvo totiž nie je možné dodať rovnako ako granáty.

Tím mimovládnej organizácie Človek v ohrození v kryte v Smyčyne, ktorý plánujú rekonštruovať. (zdroj: Peter Vološčuk)

Zmiernenie utrpenia Ukrajincov

Ukrajinskej armáde posledné mesiace rapídne dochádza munícia, a preto sa jej západní spojenci snažia pomôcť dodávkami zbraní – vláda premiéra Roberta Fica k nim však nepatrí. Na nedostatočnú pomoc smerujúcu na Ukrajinu zo Slovenska reagovali slovenskí občania vytvorením verejnej zbierky Munícia pre Ukrajinu, v ktorej za tri dni vyzbierali už viac ako dva milióny eur.

Ukrajinci, ktorí sledujú politickú situáciu, sú znepokojení a vnímajú zmenu politického smerovania na Slovensku, ale aj inde. Plne si uvedomujú zúfalú situáciu, v ktorej sa v súvislosti so stagnujúcou zahraničnou podporou ocitli, hovorí Najvirtová. Podľa jej slov však pomoc smerujúca zo Slovenska nezostala bez povšimnutia.

Cesta ku krytu v Černihive. (zdroj: Peter Vološčuk)

„Výška zbierky je skutočne ohromujúca. Vysiela to dobrý signál pre ľudí z Ukrajiny, že Slováci pri nich stoja.“ Pri odchode z Užhorodu jej niekoľko kolegov spomenulo, že ich výška zbierky zaskočila a potešila. Zároveň doplnila, že o nej informujú aj ukrajinské kanály na telegrame.

O pomoci Ukrajine sa bude cez víkend rozhodovať najmä v americkom Kongrese. Balík pomoci pre Ukrajinu za 61 miliárd dolárov čaká na schválenie už od jesene.

„Tie peniaze sme potrebovali včera. Nie zajtra, nie dnes,“ povedal pre BBC ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.