Vo večerných správach ich neuvidíte, aj tak hýbu Úniou. Kto sú Slováci, ktorým dôverujú v Bruseli

BRATISLAVA. Hovoria bežne aspoň troma jazykmi a majú vzdelanie zo zahraničných škôl. Rokujú s vedením napadnutej Ukrajiny, kontrolujú digitálne giganty ako Apple a Meta, sú spojkou pre krajiny zasiahnuté požiarmi či povodňami.

V európskych štruktúrach pracuje na nižších aj vyšších pozíciách viac ako 820 občanov Slovenska.

Okrem trojnásobného eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorého rešpektovaný európsky portál Politico zaradil vlani medzi najvplyvnejších politikov EÚ s prezývkou „Mr. Fix it“ (Pán Vybavím to), ide o veľvyslancov, poradcov, vedúcich oddelení Európskej komisie, ktorí riešia klímu, rozpočet aj digitálny trh.

„Často máte náročného partnera alebo náročný kontext. No musíme si vedieť vydiskutovať veci tak, aby sme si ráno dokázali dať kávu, aby to nebolo len o víťazoch a porazených,“ vysvetľuje si Šefčovič získaný titul od bruselských novinárov.

Hoci Slovensko patrí pri obsadzovaní manažérskych miest medzi najslabšie zastúpené štáty spomedzi 27 členských krajín, v európskych štruktúrach pracujú občania Slovenska, ktorí hýbu Úniou. Kto sú a ako sa dostali na svoje pozície?

Katarína Mathernová

veľvyslankyňa EÚ v Kyjeve

Už si zvykla, že rokovať v Kyjeve je praktickejšie pod zemou. Ak príde poplach, nemusíte dôležité stretnutie prerušiť a bežať do krytu.

„V kyjevskom hoteli InterContinental sú kongresové priestory na mínus druhom poschodí, ktoré predtým neboli veľmi populárne. Teraz si tam chcú zvolávať stretnutia a rokovania všetci,“ opisuje veľvyslankyňa EÚ v Kyjeve Katarína Mathernová.

V čase totálnej vojny vedenej Ruskom proti Ukrajine Slovenke od septembra 2023 zverili riadenie delegácie Európskej únie v Kyjeve.

Obracia sa na ňu najvyššie vedenie Ukrajiny, ak potrebujú dodávky pomoci, sleduje a kontroluje priebeh reforiem pre vstup krajiny do Únie, zvoláva stretnutia veľvyslancov všetkých európskych krajín. Je prvým styčným dôstojníkom Únie aj pre tamojších novinárov, zástupcov občianskej spoločnosti či ukrajinských miest.

„Možno som na predošlej pozícii mala z istého pohľadu väčší vplyv,“ hovorí Mathernová, ktorá bola dosiaľ najvyššie postavenou Slovenskou v Európskej komisii ako zástupkyňa generálneho riaditeľa pre vzťahy s krajinami mimo EÚ. „Toto je však práca, ktorá sa neodmieta. Tu sa dejú veci, tu ide o to, či Ukrajina zvíťazí, či bude naďalej existovať. Tu ide aj o našu budúcnosť.“

Na Ukrajinu prichádzala ako diplomatka, ktorú tu dobre poznajú. Už v Svetovej banke a neskôr v Komisii pracovala na reformách a pomoci krajinám východnej Európy a západného Balkánu. Za dlhoročnú podporu Ukrajiny jej prezident Volodymyr Zelenskyj udelil na jeseň 2022 štátne vyznamenanie.

Jej 18-ročný syn práve tento rok maturuje v dvetisíc kilometrov vzdialenom Bruseli. Cesta za ním jej trvá 24 hodín. „Jasné, že syn mal o mňa strach, keď ma oslovili. Všetko sme si však vysvetlili.“

Hoci Mathernová zastupuje v Kyjeve EÚ, pýtajú sa jej aj na postoje slovenskej vlády a k Rusku ústretové vyhlásenia premiéra Roberta Fica.

„Neprejdú ich bez povšimnutia. Musím však povedať, že médiá pozitívne vnímali spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach a Užhorode,“ hovorí. „Mimoriadne pozitívny ohlas tu vyvolala zbierka na muníciu pre Ukrajinu. To, že ju do rúk zobrali občania, je pre Ukrajincov silný odkaz.“

Lucia Bonová

vedúca oddelenia Európskej komisie zodpovedného za implementáciu nariadenia o digitálnych trhoch a presadzovanie protimonopolných pravidiel

Verejnosti neznáma euroúradníčka, no na prestížnej pozícii, o ktorú bola v Európskej komisii bitka. Skúsenosti naberala v kancelárii dánskej eurokomisárky Margrethe Vestagerovej, médiami prezývanej aj „the Iron Lady“ (Železná lady).

Lucia Bonová vedie oddelenie, ktoré dozerá na fungovanie nového európskeho nariadenia o digitálnych trhoch v praxi. Kontrolujú, či giganty ako Google, Apple či Meta dodržiavajú pravidlá, ktoré od nich vyžaduje Únia.

Konkrétne Bonová rieši otvorenie trhu aj pre menších hráčov. Napríklad, aby si používatelia smartfónov mohli aplikácie kupovať a sťahovať nielen cez obchody (tzv. app stores) veľkých digitálnych spoločností.

„Je to, ako keď žijete v meste, kde je jeden obchod a zrazu doň prídu tri ďalšie supermarkety. Príde väčšia konkurencia, ľudia dostanú na výber viac služieb, ceny klesnú,“ hovorí Bonová. „Z hľadiska vplyvu na bežný život ľudí považujem toto nariadenie za podobné ako kedysi zrušenie roamingových poplatkov v EÚ alebo zavedenie eura.“

K dnešnému pracovnému zaradeniu Bonovú priviedli aj viaceré náhody. K francúzštine sa dostala na základnej škole tak, že jej rodičia nemali známych, ktorí by ju po Novembri 1989 pretlačili na preplnené hodiny angličtiny a nemčiny.

Ani štúdium práva v Paríži ju po strednej škole nelákalo. „Mala som 18 rokov a bála som sa. Okrem toho som na Slovensku mala frajera, takže sa mi odísť nechcelo,“ hovorí.

Popri strážení detí ako aupairka vo Francúzsku vyštudovala obchodné právo a neskôr počas štúdia v Kanade stretla profesora európskeho súťažného práva z Holandska. Zapísala sa na jeho prednášky a to rozhodlo o zameraní, ktorému sa venuje dodnes.

S manželom Francúzom majú tri deti, na Slovensku boli naposledy počas veľkonočných prázdnin za rodičmi v Košiciach. Hnevá ju, že na Slovensku sa namiesto tém rozhodujúcich pre budúcnosť, ako je digitalizácia školstva či príprava generácie IT inžinierov, viac hovorí o medveďoch a politických sporoch.

Peter Stano

hlavný hovorca európskej diplomatickej služby, vedúci hovorca vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci Josepa Borrella

Obracajú sa naňho novinári z celého sveta. Peter Stano za Európsku úniu komunikuje a vysvetľuje jej politiku – zahraničnú, bezpečnostnú aj obrannú.

Na tlačových konferenciách, ktoré sa v Bruseli konajú každý deň presne na poludnie, už odpovedal na otázky o zásahoch Izraela proti Palestíne, o vojne na Ukrajine, ale aj o vojenských prevratoch v Sudáne či kríze v Etiópii.

„Keď máte na starosti prezentáciu zahraničnej politiky EÚ, ste v permanentnom nasadení krízovej komunikácie. Stále reagujete na krízy, ktoré vo svete vypuknú,“ vraví Stano.

Ako hlavný hovorca európskej diplomatickej služby a šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella riadi komunikačný tím, organizuje tlačové konferencie, pripravuje na ne podklady a vymýšľa stratégiu komunikácie. Ovláda päť jazykov.

„Na rozdiel od mojich predchádzajúcich prác, v tejto musíte jasne vedieť, kam môžete zájsť v odpovediach, keď vás počas tlačoviek naživo otázkami grilujú novinári,“ opisuje Stano. „Komunikujete totiž za celú EÚ to, na čom sa štáty dokázali zhodnúť. Musíte vedieť, kedy ste ešte na bezpečnej ploche a kedy by mohol hroziť diplomatický škandál.

Stano bol v minulosti novinárom, ako prvý Slovák sa stal členom hovorcovského tímu Komisie, neskôr hovorcom slovenského ministerstva zahraničných vecí a diplomatom v libanonskom Bejrúte.

Ako súčasný hovorca diplomacie EÚ je zaradený na sankčnom zozname Ruska. Do e-mailovej schránky a na sociálnych sieťach mu denne chodia nenávistné správy z trollých fariem a nezriedka aj protestné nóty či kritické odkazy z ambasád štátov, o ktorých sa v mene EÚ vyjadruje kriticky.

Tatiana Mražíková

diplomatická poradkyňa predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej, vedie jej tím pre zahraničné veci

Pomáha pripravovať zahraničnopolitické vyjadrenia predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej, chystá ju na stretnutia so svetovými lídrami, podáva jej informácie o dianí vo svete už aj s prvotnými analýzami, pripravuje jej odpovede pre novinárov.

Tatiana Mražíková vedie Metsolovej tím pre zahraničné veci a je jej diplomatickou poradkyňou.

„Niekedy je to ako chodenie po mínovom poli,“ vraví Mražíková. „Musíme dávať pozor, aby všetko, čo pani predsedníčke vložíme do úst alebo dáme na papier, odrážalo to, na čom sa zhodla väčšina Európskeho parlamentu.“

Mražíková žije v Belgicku dvadsať rokov, s manželom Belgičanom majú dve deti. V Belgicku vedie 25-členný slovenský folklórny súbor AkoDoma. „Som stará folkloristka ešte z košického súboru Železiar. Toto je môj príspevok aj k udržiavaniu slovenských tradícií v zahraničí.“

Elena Višnár Malinovská

vedúca oddelenia na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu

V Európskej komisii pracuje takmer dvadsať rokov. „Od piky“ – ako sama hovorí – sa prepracovala z najnižších úradníckych tried na manažérsku pozíciu, z ktorej dnes riadi tím do dvadsať ľudí.

„Zaoberáme sa tým, aké dosahy má už dnes na nás klimatická zmena, aké škody spôsobuje, ako by sa im dalo predchádzať, a pracujeme na konkrétnych riešeniach,“ hovorí Elena Višnár Malinovská.

Napríklad aj na takých, ako chrániť pred veternými smršťami diaľkové elektrické vedenia, ako preškoľovať zdravotnícky personál na zvládanie chorôb, ktoré sa v Európe predtým nevyskytovali alebo ako môžu poisťovne pomáhať v investíciách proti prírodným katastrofám. „Nie je to len o zelených témach, ale vo veľkej miere o našej ekonomike a spoločnosti, aby zmeny zvládla,“ hovorí.

Jej odbor radí aj mestám a regiónom, ako si prichystať vlastný plán na prispôsobenie sa horúčavám, záplavám či iným zmenám – do projektu sa zapojili aj Banskobystrický, Žilinský, Košický či Trnavský kraj.

„Európa financuje satelity a nástroje pozorujúce Zem. Vďaka ich dátam o zmenách v ľade, tundre či v oceánoch vieme zistiť, ako môže vyzerať budúcnosť a tieto dáta môžu využívať aj regióny pre plánovanie či súkromné firmy pre svoje podnikanie.“

Višnár Malinovská komunikovala za Komisiu so Slovenskom aj vtedy, keď vláda Eduarda Hegera vypracúvala plán obnovy v časti týkajúcej sa klímy.

S manželom Slovincom a troma deťmi, ktoré hrajú hokej, žije v Bruseli, no vyrastala v Bratislave. Nastúpila do vôbec prvého ročníka, ktoré v hlavnom meste otvorilo francúzske lýceum. Okrem práva v Bratislave študovala aj na College of Europe vo Varšave a Science Po v Paríži, ktoré vychovávajú politikov aj úradníkov pre európske štruktúry.

Zuzana Krell-Laluhová

vedúca oddelenia slovenských tlmočníkov v Európskej komisii

Na európskych samitoch tlmočí slová premiéra Roberta Fica, predtým Ľudovíta Ódora, Eduarda Hegera či Igora Matoviča.

Detaily zo stretnutí či podrobnosti o rečníkoch sa od nej ale nedozviete. Ako tlmočníčka podpisuje doložku o mlčanlivosti, má aj bezpečnostnú previerku od Národného bezpečnostného úradu.

“Najhoršie je, keď niekto prejav číta veľkou rýchlosťou v jazyku, ktorý neovláda dostatočne dobre. To môže byť pre nás veľký oriešok,” vraví. V kabíne má vždy ďalších dvoch kolegov, ktorí tiež sledujú debatu, prípadne zapisujú čísla či mená a sú pripravení pomôcť.

Zuzana Krell-Laluhová tlmočí z nemčiny, angličtiny aj francúzštiny, ale aj z ruštiny a češtiny. Ako vedúca slovenských tlmočníkov v Európskej komisii má na starosti desať stálych zamestnancov a ďalších 35 tlmočníkov na voľnej nohe. Dohliada na rozpis ich práce aj na kvalitu tlmočenia.

“Človek sa musí pri tejto práci veľmi sústrediť. Ale niekedy je to aj veselé. Keď sa raz dopoludňajšie rokovanie predlžovalo a všetci sme už boli hladní, zafungovalo podvedomie a termín globálne dodávateľské reťazce som preložila ako globálne dodávateľské rezance,” opisuje.

Zuzana Krell-Laluhová tlmočila aj počas neformálneho stretnutia lídrov krajín EÚ v Bratislave v roku 2016 na pozvanie Roberta Fica. Nápad pozvať premiérov na plavbu po Dunaji, sa ale ukázal byť pre tlmočenie organizačne nemožný. “Nebol tam dostatok miesta pre umiestnenie kabín. Napokon sa to vyriešilo tak, že si lídri, ktorí to potrebovali, si priviedli vlastných tlmočníkov, ktorí im tlmočili do ucha” dodáva.

Michal Miadok

dispečer v Koordinačnom centre Európskej komisie pre reakcie na núdzové situácie

Dvadsaťštyri hodín každý deň sledujú dispečeri koordinačného centra v Bruseli monitory. Kedykoľvek ich totiž môže niektorá z krajín kontaktovať, že potrebuje pomoc – s požiarmi, záplavami aj s konfliktmi.

Jediným Slovákom v centre pre riešenie núdzových situácií je Michal Miadok. Cez centrum prúdi pomoc členských krajín v podobe ľudských a materiálnych zdrojov ako stany, hasičské autá a potraviny.

„Máme neustále zapnuté svetové spravodajské televízie, používame systémy včasného varovania a v prvotných štádiách katastrof môžu byť dobrým zdrojom informácií aj sociálne siete,“ vysvetľuje Miadok. Pri vysielaní pomoci musia čakať, kým ich oficiálne požiada o pomoc postihnutá krajina, môžu sa však takto na zásah dopredu chystať.

Miadoka od roku 2014, keď začal pracovať v centre, vyslali sedemkrát ako koordinátora pomocných aktivít aj priamo do postihnutých krajín. K zemetraseniu v Albánsku, k povodniam v Belgicku, do Líbye, kde prívalové vlny po kolapse dvoch priehrad zničili mesto Derna a zabili tisícky ľudí, a naposledy do Káhiry v Egypte, kde koordinoval návrat Európanov domov z Pásma Gazy.

Na Slovensku za centrum pôsobil napríklad po napadnutí Ukrajiny Ruskom, keď pri hraniciach rozbiehal logistické centrum na vysielanie pomoci.

Vladimír Šucha

vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Pre Európsku komisiu pracuje sedemnásť rokov a bol najvyššie postaveným Slovákom na nepolitickej euroúradníckej pozícii. Od roku 2006 šesť rokov riadil Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru. V súčasnosti nikto zo Slovenska nestojí na čele žiadneho z riaditeľstiev, ktoré je ekvivalentom ministerstva vo vláde na národnej úrovni.

V rokoch 2014 až 2019 Šucha šéfoval Spoločnému výskumnému centru Európskej komisie (JRC) s tritisíc zamestnancami. Vedci a výskumníci z rôznych krajín v ňom spracúvajú dáta a analýzy napríklad energetike, doprave, životnému prostrediu, migrácii či financiám. Dáta potom používa Komisia aj pri vypracúvaní svojich návrhov.

Pred parlamentnými voľbami 2020 z Bruselu odišiel, aby na Slovensku kandidoval za koalíciu PS-Spolu. Koalícia sa ale o 926 hlasov do Národnej rady nedostala.

Od novembra 2021 je Šucha vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Blízka je mu téma Rómov a ich vzdelávania. Sám hovorieval, že vyrastal v prostredí, v ktorom boli považovaní za príťaž. Čím viac ale o téme vedel, tým viac rozumel tomu, že ich neúspech v škole spôsobuje nerovnosť šancí.

Dušan Chrenek

hlavný poradca generálneho riaditeľstva pre klimatické opatrenia Európskej komisie

„Vesmírne technológie nám pomáhajú lepšie predpovedať prírodne katastrofy, extrémne výkyvy počasia, lepšie sa pred nimi chrániť a rýchlejšie reagovať na krízové situácie,“ vraví Dušan Chrenek, ktorý sa ako hlavný poradca generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre klimatické opatrenia venuje využívaniu vesmírnych a digitálnych technológií v boji s klimatickou zmenou.

Na zbieranie dát cez satelity a ich vyhodnocovanie sa používa program Európskej únie na pozorovanie Zeme Copernicus.

Výsledkom má byť digitálny model Zeme, ktorý bude predpovedať a simulovať, ako prírodné javy súvisia s ľudskou činnosťou a ako zmierňovať ich dosahy.

Chrenek začal v európskych inštitúciách pracovať pred dvadsiatimi rokmi v tíme vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a generálneho tajomníka Rady EÚ Javiera Solanu. V roku 2007 prešiel do Európskej komisie na Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, kde viedol tím pre prístupové rokovania a rozširovanie. V rokoch 2012 až 2017 viedol Zastúpenie EK na Slovensku.