Fico začal s vykosťovaním KDH (komentár)

Niekedy Robert Fico trepe do vetra až hanba, ale inokedy ho v slabej chvíli postihne taký záchvat úprimnosti, že si vyzrádzaním plánov možno až sám škodí. To druhé by mohlo platiť na jeho zastrájanie sa, že by nebolo na škodu vykostiť KDH, čo by ani nemuselo byť príliš zložité.

Netreba byť príliš na pochybách, či to myslí naozaj. Z jeho pohľadu má takéto vykostenie viac rovín. Už po voľbách by prinajmenšom časť Smeru a Hlasu namiesto SNS (a Andreja Danka) uprednostnila spoluprácu s KDH, no najmä, odstránenie KDH je pre Fica cesta, aby si zaistil aj budúce vládnutie.

Možno je šťastím, že na to ide bez okolkov a celkom priamočiaro. Po biči totiž vytiahol cukor a ponúkol KDH debatu o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi a „superpotratov“ (zaujímavé slovo). Téma je totiž vážna a pre slovenskú politiku má takpovediac strategické implikácie.

Tak ako kolega Zbigniew Brzezinski postuloval teóriu, že Rusko bez Ukrajiny prestáva byť eurázijskou veľmocou a jeho ťažisko sa presúva do Ázie, opozícia bez KDH (osobitne po diskreditácii OĽaNO a derivátov) stráca široký politický pôdorys a aj teoretickú možnosť na zostavenie väčšiny.

KDH je tu dlhodobo v komplikovanej situácii, pretože pôsobenie v opozičnom bloku znamená stáť po boku SaS a PS. Tú SaS by im kresťanisti ešte odpustili, predsa len majú slabosť na insitný „suverenizmus“ a protiislamskú xenofóbiu Richarda Sulíka, ale z PS im horia obvody.

Naozaj, blúznenie o extrémistickom PS sa neobmedzuje na Tomáša Tarabu, tento pohľad je rozšírený aj v umiernenom opozičnom tábore. Je to síce absurdné (dajú sa formulovať početné výhrady, proti komu aj nie, ale extrémizmus vyzerá inak), ale je to prostý fakt, s ktorým treba pracovať.

Teda nenechať sa vykostiť, ako sa to v prípade KDH už dvakrát podarilo Igorovi Matovičovi.

Z uvedeného vyplývajú úlohy na jednej strane pre tábor KDH a na druhej pre ich politických partnerov. KDH musí rátať s tým, že ak Ficovi niečo ide, je to diskreditácia až demolácia tých, ktorí sa nechcú pridať na jeho stranu. A vlastne aj tých, čo chcú, veď jeho objatie už má na konte slušný politický cintorín.

Ale aby sa KDH neudusilo, potrebuje od svojich partnerov priestor na dýchanie. Nápady a kroky, ktoré sa nám nepáčia, nemusia byť hneď dôvodom na krik o podkladaní sa Ficovi a vyhadzovanie z klubu. Môže sa totiž stať, že v ňom už zostaneme celkom sami.