Všetci sa navzájom nenávidia. O dôležitých rozhodnutiach v Izraeli rokuje pätica nepriateľov

Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.

Keď Izrael premýšľal nad odpoveďou na masívny útok iránskych dronov a rakiet, rozhodnutie o starostlivo kalibrovanom zásahu spravila minulý piatok skoro ráno len pätica mužov.

Sú to členovia roztriešteného izraelského „vojnového kabinetu“, ktorý je zložený zo súperiacich politikov a má za úlohu previesť krajinu cez najhoršiu bezpečnostnú krízu za posledné polstoročie.

Táto malá skupina pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua má najvyššiu moc v najdôležitejších vojnových otázkach: vojenské operácie v Pásme Gazy, rokovania s Hamasom o rukojemníkoch a rozhodnutie o otvorení druhého frontu proti Hizballáhu v Libanone.

V posledných dňoch sa pätica, ktorá sa stretáva bez mobilných telefónov v „jame“ – mimoriadne zabezpečenej časti vojenského veliteľstva v Tel Avive – zjavne rozhodla, že len obmedzená reakcia bude to najlepšie, ako postupovať v konflikte s Iránom, rastúcou jadrovou mocnosťou, ktorá už dlho hovorí o zničení Izraela. Obe krajiny už roky vedú tieňovú vojnu.

„Týchto päť ľudí v miestnosti stálo pred rozhodnutím, ktoré mohlo byť jedným z troch alebo štyroch najzásadnejších rozhodnutí od založenia Izraela v roku 1948,“ povedal Nadav Štrauchler, izraelský politický analytik.

K tomuto rozhodnutiu dospeli napriek tomu, že medzi nimi naozaj nepanujú blízke vzťahy. Je to skupina, ktorú rozdeľuje politická nevraživosť, ktorá začala štiepiť tento inštitút ešte predtým, ako útok Iránu minulý víkend aspoň na chvíľu zatienil rozpory medzi jeho členmi.

Podľa mnohých izraelských pozorovateľov je pravdepodobné, že keď sa posledná kríza zmierni, napätie opäť vzplanie.

„Všetci sa navzájom nenávidia, to je isté,“ povedal izraelský predstaviteľ oboznámený s vnútornou dynamikou kabinetu.

Búrlivý spor

V jadre vojnového kabinetu, ktorý vznikol narýchlo v chaose po útokoch Hamasu zo 7. októbra, sú okrem Netanjahua aj ďalší dvaja lídri, ktorí môžu v budúcnosti pre neho predstavovať politickú hrozbu.

Prvým je opozičný líder Benny Gantz, bývalý náčelník generálneho štábu Izraelských obranných síl (IDF), ktorý v posledných piatich voľbách kandidoval proti Netanjahuovi a teraz sa v prieskumoch verejnej mienky vyšvihol pred premiéra.

Druhým je minister obrany Yoav Gallant, rival z Netanjahuovej vlastnej strany Likud, ktorý minulý rok premiéra verejne varoval, že pokusy vlády pretvoriť súdnictvo rozdeľujú armádu a poškodzujú jej pripravenosť.

Netanjahu Gallanta v dramatickom televíznom prejave vyhodil, no masové pouličné protesty ho prinútili ustúpiť.

„V politike je všetko osobné,“ povedal Štrauchler, ktorý viedol Netanjahuovu úspešnú volebnú kampaň v roku 2019. „Toto nie sú jeho najlepší kamaráti, toto sú jeho súperi, ale zatiaľ im to nebránilo v tom, aby prijali dobré rozhodnutia,“ povedal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vojna s Iránom by viedla k ropnému šoku. Pocítili by sme to aj na hypotékach (rozhovor) Čítajte 

Trojčlennú skupinu dopĺňajú dvaja nehlasujúci „pozorovatelia“ vrátane Rona Dermera, bývalého izraelského veľvyslanca vo Washingtone a jedného z najbližších Netanjahuových poradcov, a Gadiho Eisenkota, ďalšieho bývalého náčelníka štábu IDF, ktorý pochádza z Gantzovej stredopravej strany Národná jednota.

Táto nezvyčajná družina sa sformovala päť dní po tom, ako bojovníci Hamasu prekvapivo zaútočili na území Izraela, pričom zahynulo približne 1200 ľudí a ďalších 253 ľudí odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.

V menej polarizovaných časoch by vojnu v Pásme Gazy riadil existujúci vládny bezpečnostný kabinet, ktorý uznáva izraelské právo. Hamas však zaútočil v čase, keď už dôvera vo vládu a pocit jednoty v krajine boli narušené búrlivým sporom o reformu súdnictva. Na Netanjahua sa navyše zniesol hnev za obrovské bezpečnostné zlyhania vedúce k 7. októbru.

Najvyšší predstavitelia štátu sa tak snažili získať späť dôveru verejnosti a uzavreli dohodu o rozdelení moci s Eisenkotom a Gantzom. Vznikol tak vojnový kabinet s právomocami riadiť vojenské operácie. Nový orgán odsunul na vedľajšiu koľaj bezpečnostný kabinet, ťažkopádne zoskupenie asi dvadsiatky ľudí známe únikmi informácií, ktorého členmi sú aj najextrémnejší členovia Netanjahuovej krajne pravicovej koalície.

Aj predstavitelia armády neverejne hovoria, že neradi predkladajú tajné informácie bezpečnostnému kabinetu, pretože sa často v priebehu niekoľkých hodín objavia v médiách. V prípade vojenského kabinetu musia generáli a vojenskí analytici, ktorí prídu členov nabrífovať, odovzdať svoje telefóny.

„Z vojnového kabinetu sme veľa únikov informácií nevideli. Keď sa tak stane, je to zvyčajne úmyselné,“ vraví nemenovaný izraelský predstaviteľ.

Výzva na usporiadanie volieb

Izraelské médiá už od začiatku pozorne sledujú diskusie vojnového kabinetu, ktoré sa odohrávajú v prísne stráženej “jame” alebo v zabezpečenej konferenčnej miestnosti v kancelárii premiéra v Jeruzaleme.

Podľa správ sa Gallant v prvých týždňoch vojny neúspešne snažil o ofenzívu proti Hizballáhu, ktorý vysielal bojovníkov k izraelským hraniciam. Gantz a Eisenkot sa tiež často zasadzovali o zvýšenie prílevu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, keďže vojna tam zničila infraštruktúru a spôsobila veľké utrpenie palestínskym obyvateľom.

Zo správ vyplýva, že Netanjahu často otáľal s prijatím rozhodnutia k určitému postupu.

Vzájomné rozpory však boli čoraz zjavnejšie. Gantz, Eizenkot a Gallant spolu s Netanjahuom neprišli na niektoré mediálne brífingy po zasadnutí vlády.

Gallant utešuje matku a vdovu po podplukovníkovi Tomerovi Gringbergovi na decembrovom pohrebe padlého vojaka na vojenskom cintoríne Mt. Herzel v Jeruzaleme. (zdroj: Heidi Levine — The Washington Post)

Vo februári izraelské médiá získali Eizenkotov list kolegom, v ktorom kritizoval neschopnosť kabinetu prijímať strategické rozhodnutia. Eisenkot, ktorého syn bol minulý rok zabitý v bojoch v Pásme Gazy, okrem iných nedostatkov uviedol aj zablokované snahy o vyjednávanie o prepustení rukojemníkov a plánovanie civilnej alternatívy k vláde Hamasu po vojne.

Začiatkom marca Gantz odletel do Washingtonu na neschválené rokovania s predstaviteľmi administratívy, čím rozzúril Netanjahuových spojencov, ktorí ho obvinili, že sa snaží vraziť klin medzi Izraelčanov. Začiatkom tohto mesiaca Gantz, ktorý v prieskumoch verejnej mienky predbehol Netanjahua, vyzval Izrael, aby v septembri usporiadal voľby.

Vzájomné spory boli očakávané, keďže intenzita bojov v Pásme Gazy začala aspoň dočasne slabnúť a do popredia sa dostali ďalšie politické otázky, tvrdí Yohanan Plesner, prezident Izraelského demokratického inštitútu. Patria medzi ne spory o povolávanie ďalších ultraortodoxných Izraelčanov do bojov a úloha Palestínskej samosprávy so sídlom na Západnom brehu v budúcnosti Pásma Gazy, povedal.

Vojnový kabinet „na začiatku fungoval dobre, ale potom ho začali degradovať všeobecné politické problémy,“ povedal Plesner. A potom prišlo viac ako tristo dronov a rakiet z východu.

Znepokojujúci škandál

Irán tvrdí, že zaútočil na Izrael ako odvetu za izraelský útok na komplex jeho veľvyslanectva v sýrskom hlavnom meste Damask začiatkom tohto mesiaca.

Aj keď tento bezprecedentný iránsky útok v Izraeli spôsobil len malé škody, rozrušil už aj tak znepokojený národ a presvedčil izraelských predstaviteľov o potrebe reakcie.

Diskusie o tom, ako reagovať na Irán, nakoniec „na istý čas zamaskovali všeobecný trend, že vojnový kabinet stráca svoju pôvodnú úlohu“, povedal Plesner. Keď sa v nedeľu iránsky útok začal, médiá vykresľovali Gantza ako “jastraba”, ktorý naliehal na okamžitý protiútok. Po nočnom telefonáte, počas ktorého americký prezident Joe Biden vyzval Netanjahua, aby bol zdržanlivý, sa vojnový kabinet dohodol na odložení rozhodnutia.

Zatiaľ čo Biden a ďalší spojenci lobovali za to, aby Izrael nepodnikal kroky, ktoré by mohli viesť k regionálnej vojne, Netanjahu a vojnový kabinet boli nezvyčajne ticho. Podľa izraelského predstaviteľa si od armády vyžiadali zoznam možných cieľov a diskutovali o opatreniach, ktoré by Irán odradili bez toho, aby vyvolali ďalšiu eskaláciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Christoph Heusgen: Dúfam, že Poľsko presvedčí Orbána a Fica, že krajiny V4 musia držať spolu Čítajte 

Minulý piatok ráno Izrael zareagoval precíznym útokom na území Iránu. Tento útok mal podľa analytikov a ďalších zdrojov zabrániť eskalácii ďalšieho napätia.

Kým však svet čakal, niektorí kritici vnímajú povahu vojnového kabinetu, ktorý nie je na rozdiel od bezpečnostného kabinetu viazaný izraelskými zákonmi, ako nesprávne fórum na také zásadné rozhodnutia.

„Samotná skutočnosť, že o kritickej strategickej otázke vstupu do vojny proti Iránu rokuje fiktívny vojnový kabinet, orgán bez akéhokoľvek právneho štatútu – je znepokojujúcim škandálom,“ uviedol v pondelok na sociálnej sieti X Eran Etizion, bývalý zástupca šéfa izraelskej Rady národnej bezpečnosti.